0 produkty
0.00 Eur
košík
 
 
Zloženie včelej materskej kašičky
Zloženie včelej materskej kašičky

Fyzikálne a chemické vlastnosti včelej materskej kašičky


Štruktúra včelej materskej kašičky je krémová a jej farba je svetlo žltá. Neskôr sa mení na priehľadnú hmotu (v tejto podobe už stratila väčšinu jej účinných zložiek), ktorá sa zhoduje s hustotou medu. Včelia materská kašička v liofilizovanom stave po určitej dobe príjme vlhkosť zo vzduchu. Jej príchuť je mierne kyslá a to kvôli jej vysokému obsahu mastných kyselín. Jej rozpustnosť vo vode je slabá, lepšie sa rozpúšťa vo vodovom roztoku s kuchynskou soľou. Rozpustnosť včelej materskej kašičky je veľmi vysoká v mede. Dobre sa rozpúšťa tiež v medovine, v ktorej zachováva svoje biologické účinky dlhodobo.

Chemické vlastnosti včelej materskej kašičky


Včelia materská kašička je z chemického hľadiska viaczložková heterogénna látka. Viacero odborných výskumov sa zhoduje v tom, že jej zloženie je komplikované pretože je tvorená veľkým množstvom zložiek rôznych skupín. Obsahuje viacero takých zložiek, ktoré sú pre ľudské telo mimoriadne dôležité. Zloženie včelej materskej kašičky je veľmi bohaté a vďaka spoločnému obsahu rôznych zložiek sú jej účinky veľmi priaznivé na ľudský organizmus.

Počas mikroskopického skúmania včelej materskej kašičky sa zistilo, že jej zložky obsahujú iba minimálne množstvo peľu, ktorý ale nemá žiadny vplyv na jej účinky. Aj napriek podrobným a dlhotrvajúcim výskumom sa zatiaľ nepodarilo identifikovať presné zloženie a pomer obsahu jednotlivých zložiek vo včelej materskej kašičke. Napriek tomu je viac než pravdepodobné, že obsah jednotlivých zložiek je vyvážený. Množstvo určitých zložiek vo včelej materskej kašičke môže byť ovplyvnené klimatickými podmienkami a druhom včiel, od ktorých daná včelia materská kašička pochádza.

Jednotliví výskumníci sa zamerali na rozbor zložiek a ich množstva vo včelej materskej kašičke, tieto výskumy sa vzťahovali najmä na obsah tukov, cukrov, bielkovín. Ďalej sa zistilo, že zložky včelej materskej kašičky menia svoje pH uplynutím každých siedmich dní. Zistilo sa ja to, že včelia materská kašička obsahuje najviac cukru po prvom dni a najviac tuku po druhom dni v materských bunkách včelieho úľa. Včelie materské bunky obsahujú najväčšie množstvo včelej materskej kašičky v tretí deň od začiatku jej produkcie, potom sa jej množstvo znižuje pretože larva z nej spotrebuje čoraz viac.

Včelia materská kašička je jediná látka, ktorá obsahuje viac než 150 biologicky aktívnych zložiek. Obsahuje približne 66% vody a taktiež obsahuje vysokú koncentráciu bielkovín (18 - 25%). Veľkú časť bielkovín vo včelej materskej kašičke tvoria enzýmy. Ďalej obsahuje mnoho enzýmov a enzymatických štruktúr. Možno v nej nájsť aj také bielkovinové frakcie, ktoré sa dajú prirovnať látkam, ktoré sa nachádzajú v ľudskej krvi. Okrem toho včelia materská kašička obsahuje aj základné stavebné jednotky bielkovín, ktorých význam je dôležitý v potravinárstve aj zdravotníctve.

Včelia materská kašička obsahuje 57,4 - 69% aminokyselín, z ktorých 5,5 - 13,6% má voľnú väzbu. Celkovo obsahuje 25 druhov aminokyselín ako napríklad: alanín, arginín, kyselina aspargová, glutamín, glicín, leucín, izoleucín, lizín, metionín, fenilalanín, prolín, treonín, tirozín, triptofán, taurín, valín a ešte mnoho iných aminokyselín. Včelia materská kašička obsahuje také veľké množstvo aminokyselín, že niektoré z nich sa ani nedajú určiť, pretože ich obsahujú iba pevné väzby materskej kašičky, ktoré sú tvorené takými krehkými zlúčeninami, že sa rozpadnú aj pri akejkoľvek zmene prostredia. Najnovšie výskumy dokázali, že presnému rozboru aminokyselín zabraňujú aj voľné peptidy, preto nevieme ani len odhadnúť presný obsah voľných aminokyselín vo včelej materskej kašičke.

Včelia materská kašička obsahuje aj dôležité mastné kyseliny. Z pomedzi všetkých jej zložiek sú najviac preskúmané práve mastné kyseliny. Vieme, že sú dôležité pretože majú antibakteriálny účinok a ničia jednobunkové organizmy. Taktiež poskytujú ochranu voči rakovinotvorným ochoreniam. Podrobné výskumy potvrdili, že obsah tuku vo včelej materskej kašičke je tvorený najmä kyselinami, ktoré z nej tvoria 80 - 90%. Ďalej sú tieto tuky tvorené fenolmi, ktoré tvoria 4 - 10%, cukrami a sterolmi v pomere 3 - 4%, fosfolipidmi v pomere 0,8 - 3%. Vosky v nich tvoria približne 5 - 6% a neutrálne tuky 6 - 7%. Dokázalo sa však, že niektoré z týchto zložiek sa vyskytujú v spojenom stave s niekoľkými druhmi bielkovín a cukrov.

V roku 1940 Towsend a Lucas prvý raz v histórii izolovali obsah kyseliny 10-hydroxy-2-decénovej (10-HDA). Neskôr Butenandt a Rembold identifikovali stavbu jej štruktúry. V roku 1959 Calow a jeho kolegovia zistili, že kyselina 10-hydroxy-2-decénová je produkovaná hrtanovou žľazou včiel. K tomuto výsledku dospeli pomocou metódy röntgenovej difrakcie. Brown a jeho kolegovia sa dozvedeli, že včely produkujú vo zvýšenom množstve spomenutú kyselinu, ak do ich krmiva pridajú rádioaktívny izotop C14. Dokázali, že rádioaktivita neklesne ani po 7 dňoch a najvyšší obsah syntetizovaných kyselín je 8,8mg. Úplná syntéza kyseliny 10-hydroxy-2-decénovej sa podarila aj Frayovi a Robinsonovi, ktorý okrem toho ešte objavili vo včelej materskej kašičke ďalšie kyseliny a im podobné látky. Brown a Freure v nej objavili kyselinu sebakovú, ktorú neskôr skúmal Weaver a Law. Brown a Felauer z nej derivovali kyselinu 9-OH-2-decénovu, kyselinu 4-hydroxy-benzoová a kyselinu 10-HDA. Neskôr Weaver, Law, Brown a Felauer derivovali od kyseliny 10-hydroxy-2-decénovej kyselinu 9CO-2-decénovú, ktorá je jej zložením veľmi podobná. Painné a jeho kolegovia úspešne derivovali zo včelej materskej kašičky kyselinu suberovú a kyselinu adipovú. Títo chemici ďalej deivovali zo včelej materskej kašičky aj 24-metilén-cholesterol.

Vo včelej materskej kašičke možno nájsť aj tie isté cukry, ktoré obsahuje med (fruktóza, glukóza, sacharóza, ribóza). Najväčšiu časť cukrov, ktoré obsahuje včelia materská kašička sú redukujúce cukry. V čerstvej včelej materskej kašičke tvoria 18% a v liofilizovanej včelej materskej kašičke 36 - 42% tieto redukujúce cukry a tie obsahujú približne 17,5% pentózy, 3,5 - 10% voľných cukrov, 3,5 - 10% kyseliny glukónovej. Obsah cukru včelej materskej kašičky je veľmi premenlivý, z roka na rok sa môže odlišovať hoci aj o 50%. Spomedzi voľných cukrov sa potvrdil výskyt sacharózy, fruktózy, glukózy, ribózy a niekoľko cukrov neznámeho pôvodu. Ribóza sa vyskytuje aj v zlúčenom stave s inými zložkami. Zaujímavosťou je, že ribózu je možné analyzovať len v stave keď sa nachádza iba vo voľnom stave.

Vitamíny sú nevyhnutnými zložkami pre život. Ich nedostatok môže spôsobiť poruchy vo vývine a nesprávnu funkciu metabolických dejov v ľudskom organizme. Včelia materská kašička obsahuje skoro všetky druhy vitamínov, no napriek tomu nie sú vitamíny jej najúčinnejšími zložkami. Podľa vedcov je obsah vitamínov vo včelej materskej kašičke odlišný, približne 366-531 µg. Včelia materská kašička je bohatá na B vitamíny, obsahuje: tiamín (B1), ktorý je dôležitý pre správnu funkciu nervového systému, svalov a srdca. Riboflavín (B2), ktorý zohráva dôležitú úlohu pri detoxikácii. Kyselina nikotínová (B3), piridoxín (B6), ktorého nedostatok v organizme spôsobuje nervozitu, nespavosť, zoslabenie svalov. Ďalej inozitol, ktorý má upokojujúce účinky, znižuje napätie. Biotin (B7), ktorý vplýva na liečenie kožných chorôb. Kyselina folová (B9), ktorá je dôležitá v prvej fáze tehotenstva, pretože vplýva na vývoj embria. Kobalamín (B12) má posilňujúci účinok na celé telo. Kyselina pantothenová (B5), ktorá má dôležitú úlohu pri vývine včiel. Okrem vitamínov skupiny B obsahuje včelia materská kašička aj vitamíny C, A, D, E. Nedávne výskumy potvrdili aj obsah vitamínov K a P.

Včelia materská kašička obsahuje vo veľkom množstve gamaglobulín, ktorý posilňuje imunitný systém a tak sa ľudský organizmus ľahšie bráni voči rôznym ochoreniam. Obsahuje aj viacero minerálov ako železo, meď, zinok, flór, jód, chróm, selén, mangán, nikel, kobalt, sodík, kálium, vápnik, horčík, fosfor, kremík a síru. Mineráli sú dôležité pre náš organizmus pretože sú zodpovedné za množstvo takých reakcií, ktoré riadia metabolické procesy v našom tele. Nie je zanedbateľný ani obsah takých zložiek, ktoré sa v nej nachádzajú iba v minimálnom množstve a tými sú: antibakteriálne, antibiotické, zložky a pro-hormóny.

Najdôležitejšia zložka včelej materskej kašičky je acetikolin, ktorý pozitívne vplýva na funkciu centrálnej nervovej sústavy a slúži ako hmota ktorá prenáša vzruchy. Taktiež je zodpovedná za vytvorenie nových spomienok v prednom mozgu. Ak bunky predného mozgu neprodukujú dostatok acetikolínu, hrozí vytvorenie Alzheimerovej choroby. Čím je produkcia acetikolinu nižšia, tým je väčšia strata pamäte. Môžeme povedať, že acetikolin je nevyhnutný pre správnu funkciu mozgu. Na základe výskumov sa zistilo, že včelí mozog syntetizuje 5mg acetikolinu za 1 hodinu. Je vedecky dokázané, že včelia materská kašička obsahuje 1000 krát viac acetikolinu ako med. Starnutím včelej materskej kašičky sa znižuje jej obsah acetikolinu. Dôležitou zložkou acetikolinu je gonadotrop hormón, ktorý u žien zvyšuje produkciu estrogénu a tým podporuje plodnosť. Ďalším hormónom je parotín, vďaka ktorému sa urýchľujú metabolické deje v bunkách nášho organizmu.

Včelia materská kašička je z biochemického hľadiska veľmi zložitou látkou. Viacero chemikov sa ju už pokúšalo podrobne analyzovať, ale malé percento jej zložiek je stále neznámych. Jej zloženie a štruktúra je taká jedinečná, že zatiaľ sa nepodarila synteticky vytvoriť. Aj to je dôkazom, že včelia materská kašička je jeden jedinečný doplnok výživy.
 
Frissítse böngészőjét! Download