0 produkty
0.00 Eur
košík
 
 
Produkcia včelej materskej kašičky - 3. časť

Rozdiel medzi produkciou včelej materskej kašičky a chovom včelích matiek

A V dnešnom modernom chove včelích matiek je prvoradou podmienkou, aby mala včelia rodina tie najlepšie vlastnosti, no pri produkcii materskej kašičky je tento faktor zanedbateľný. Chovný materiál pre včelie matky je umiestnený v bunkách takým spôsobom, že ich larvy sa nachádzajú iba v každej tretej bunke plástu. Pri produkcii materskej kašičky sú na pláste všetky bunky zaplnené chovným materiálom, pretože chceme dosiahnuť aby sa včelia rodina starala o čo najviac buniek. Otázkou je, či je správne a výhodné kombinovať chov včelích matiek s produkciou materskej kašičky. Táto kombinácia je možná iba v nasledovných prípadoch : Ak použijeme na produkciu materskej kašičky tie chovné bunky, ktoré sa stali pri chove včelích matiek zbytočné alebo v prípade keď pripravujeme viac včelích rodín na produkciu materskej kašičky. V jednej včelej rodine necháme plásty s najkrajšími chovnými bunkami na chov matiek, pričom ostatné použijeme na produkciu materskej kašičky. Následne premiestnime plásty určené na chov včelích matiek do takých včelích rodín, ktorá je na vrchole rojenia sa. V ostatných rodinách zas pokračujeme s produkciou materskej kašičky. Produkciu materskej kašičky zastavíme 1 deň pred vyliahnutím včiel. Do každej včelej rodiny, ktorá produkuje materskú kašičku vložíme jeden plást s chovnými bunkami, z ktorých sa na ďalší deň vyliahne včelia matka.


Takáto kombinácia produkcie včelej materskej kašičky a chovu včelích matiek je výhodná ak:


• produkujeme materskú kašičku
• zvyšujeme počet včelej rodiny
• chováme mladé včelie matky


Tento spoločný spôsob produkcie materskej kašičky a chovu včelích matiek môžeme zmeniť tým spôsobom, že chovné bunky určené pre chov včelích matiek necháme v tej včelej rodine, ktorá ich vybudovala. Musíme poznamenať, že kombinácia produkcie materskej kašičky a chov včelích matiek nie je vždy vhodná ako aj v nasledovnom prípade. Niektorí včelári použijú prvé 2 až 3 (niekedy aj viac) série plástov na produkciu materskej kašičky a tie posledné použijú na chov včelích matiek. Takýmto spôsobom je nemožné chovať včelie matky, ktoré by mali správne vyvinuté všetky schopnosti, ktoré sú základom úspešného včelárstva.

Produkcia včelej materskej kašičky kombinovaná s obmedzovaním inštinktu rojenia

Aj v prítomnosti si mnoho včelárov myslí, že produkciu materskej kašičky treba začať až po období keď včely nanosili do úľa už väčšiu časť ich potravy. V našej oblasti sa to vzťahuje najmä na obdobie keď kvitne agát. Vtedy sa neodporúča včely nijakým spôsobom rušiť, aby výsledok tohto procesu neznížil produktivitu včiel. Stáva sa, že niektoré včelie rodiny sa vyroja na základe kvitnutia agátu, čo sa môže stať pred alebo počas jeho kvitnutia. Takéto vyrojenie spôsobuje včelárom časté finančné ujmy. Z praxi už vieme, že sa tejto situácii dá predísť produkciou materskej kašičky. Produkcia materskej kašičky totiž obmedzuje inštinkt rojenia sa u včiel, čím ho vieme obmedziť. Samozrejme aj pri takýchto metódach musíme dbať na to, aby sme včely nevystavovali rušivým faktorom.


Týmto podmienkam vyhovuje metóda E. Dedinského, ktorá je nasledovná:


Pri tejto metóde sa využívajú včelie rodiny, ktoré sú použité na začatie aj ukončenie produkcie materskej kašičky. Tento spôsob už veľmi dobre poznáme. Chovný materiál sa získava z úľa, ktorý slúži na párenie sa včiel a v ktorom sa nachádza menšia včelia rodina so 6 chovnými rámikmi. Je dôležité, aby v tomto úli bola mladá včelia matka a aby bol úľ takmer preplnený včelami. Ďalej je dôležité, aby sa v úli nachádzalo 4 až 5 chovných rámikov. Početnosť včiel v úli je dôležitá preto, aby bola včelia matka schopná naklásť vajíčka do buniek prázdnych plástov do 24 hodín. Na schopnosti tejto včelej rodiny sa vzťahujú podobné podmienky ako na včeliu rodinu, ktorá je použitá na začatie produkcie materskej kašičky. Táto rodina začne budovať chovné bunky, čo znamená, že celkový počet týchto buniek závisí od ich výkonu. Pri metóde Dedinského sa nepoužíva zaužívaný chovný rámik, ale laty s rozmermi 10x10mm na ktoré sa naliepa chovný materiál. Tieto latky sa môžu nahradiť aj dvoma 10x5mm latkami, medzi ktoré sa vtlačí chovný materiál a týmto spôsobom sa umiestni ku včelej rodine, ktorá začne proces produkcie materskej kašičky. Po ukončení začínajúcej fázy preložíme tieto latky s chovným materiálom ku včelej rodine, ktorá je vytvorená na ukončenie procesu produkcie materskej kašičky.


Či už vkladáme chovné latky do začínajúcej alebo ukončovacej včelej rodiny, vždy ich ukladáme nad ostatné plásty. Bolo by chybou, ak by sme umiestnili chovné latky vedľa seba. Pri tejto metóde je výhodnejšie použiť namiesto chovných rámikov chovné latky, pretože v začínajúcej včelej rodine je medzi plástmi medzera hrubá 10mm, tým pádom sa tam včely rýchlo usadia a vytvoria teplo potrebné pre výstavbu veľkého množstva materských buniek. V ukončujúcej včelej rodine je použitie chovných latiek výhodné preto, lebo pri ich výbere sa včelia rodina dá iba minimálne vyrušiť. Do týchto včelích rodín sa neodporúča vkladať viac než dve chovné latky a to z toho dôvodu, aby sa ich pozornosť neodvrátila od ich zberu potravy.


Výhodou vyššie opísanej metódy je, že nadbytočná energia včiel, ktorá sa prejavuje na vrchole ich vývinu sa dá efektívne využiť na produkciu včelej materskej kašičky. Po tom, čo sú už všetky chovné bunky na plástoch uzavreté, vloží včelár ku včelám materské bunky zo začínajúcej včelej rodiny. Tieto včelie materské bunky umiestnené na chovných latkách vloží včelár do medovej komory v úli ukončujúcej včelej rodiny. Týmto spôsobom produkcie materskej kašičky sa dá obmedziť u včiel rojenie. Dosiahnuté výsledky touto metódou môžeme zhrnúť nasledovne:


Obmedzuje inštinkt rojenia sa, predchádza finančným škodám vyplývajúcim z vyrojenia včiel, udržuje pracovnú náladu včiel, zvyšuje produkciu medu, produkciou včelej materskej kašičky ponúka včelárovi ďalší zdroj príjmu, vo veľkom množstve prispieva k užitočnosti včelárstva.

Sú včelári, ktorí pri metóde produkcie včelej materskej kašičky kombinovanej s obmedzovaním inštinktu rojenia sa používajú nasledujúci spôsob:


Keď sa u včelej rodine začnú prejavovať inštinkty rojenia, včelár vyberie z úľa 2 až 3 uzavreté bunky spolu s mladými včelami. Vybrané plásty sa nahradia prázdnymi plástmi, čím sa pre včeliu matku naskytne príležitosť naklásť ďalšie vajíčka. Týmto spôsobom sa dosahuje veľké množstvo vyprodukovanej materskej kašičky a takisto sa brzdí inštinkt rojenia sa u včiel. Plásty, ktoré včelár vybral z úľa, vloží do náhradného úľa a vytvorí z nich včeliu rodinu bez matky. Takéto včelie rodiny sa dajú neskôr využiť na produkciu materskej kašičky. Týmto spôsobom včelár nechá takouto včelou rodinou vybudovať 4 až 5 sérií materských buniek a po skončení produkcie materskej kašičky ich premiestni do medovej komory slabšej včelej rodiny, čím ich posilní. Tento spôsob je v porovnaní s predošlou metódou ťažší a menej produktívny.


Z hľadiska užitočnosti je menej uprednostňovaná nasledujúca metóda:


V momente, keď sa u včelej rodiny prejaví inštinkt rojenia sa, sa odoberie včelia matka z včelej rodiny a vložia sa do úľa chovné rámiky. Týmto spôsobom sa produkuje materská kašička až do momentu, kým včelia rodina nevychová novú včeliu matku. Na základe vymenovaných faktov môžeme posúdiť, že ak včelár použije správnu metódu na brzdenie inštinktu rojenia sa včiel, tak môže zvýšiť užitočnosť svojho včelárstva a to práve produkciou materskej kašičky.


Kedy odoberáme včeliu materskú kašičku?


Je ťažké povedať kedy je ten najideálnejší čas, aby sa materská kašička odobrala, pretože poznáme množstvo odlišných odborných názorov ohľadom tejto tematiky. Niekde sa uvádza, že najvhodnejším časom na odobratie materskej kašičky je keď majú včelie larvy 3 alebo 4 dni. Mnoho pokusov potvrdzuje toto tvrdenie. Faktom je, že množstvo materskej kašičky v materských bunkách sa priamo úmerne zvyšuje vekom vývoja včelej matky. Toto množstvo materskej kašičky sa zvyšuje iba po 6. deň vývoja včelej matky, teda po tretí deň vo forme larvy. Na 4. deň sa už množstvo materskej kašičky v materskej bunke redukuje, nakoľko z nej larva spotrebúva už väčšie množstvo.


Je vedecky dokázané, že najväčšie množstvo materskej kašičky sa nachádza v materských bunkách po 72 hodinách, najviac cukru po 24 hodinách a najviac tukových zložiek po 48 hodinách. Výskyt týchto zložiek má špecifický význam v týchto presných časových intervaloch. Ak chceme získať materskú kašičku s väčším obsahom tukov, musíme ju odobrať už po 48 hodinách. V prípade, že chceme odobrať najväčšie množstvo materskej kašičky (čo je naším cieľom), musíme ju odobrať po 72 hodinách. Smith tiež odporúča odber materskej kašičky po 72 hodinách. Práve on uvádza, že na odobratie 31,1g materskej kašičky je potrebné vyprázdniť obsah 191 kusov dvojdňových, 120 kusov trojdňových a 155 kusov štvordňových materských buniek.


Ručné odobratie včelej materskej kašičky


Pred samotným odobratím materskej kašičky odstránime z materskej bunky larvu, z ktorej by sa vyvinula včelia matka. K tomuto úkonu nesmieme použiť žiadnu pomôcku, ktorá je vyrobená z akéhokoľvek kovu, pretože zložky materskej kašičky sú na kov mimoriadne citlivé a nemôžu s ním prísť do styku. Pre odstránenie lariev preto použijeme drevené, sklenené alebo umelohmotné špáradlo vyrobené pre tento účel. Spočiatku sa materská kašička odoberala rukami, neskôr sa používala sklenená lyžička využívaná v zdravotníctve. V súčasnosti sa používajú špeciálne umelohmotné paličky vyrobené len pre tento cieľ.


Nevýhody ručného odoberania:


• vyžaduje veľa času
• pri odoberaní materskej kašičky sa môžu poškodiť steny buniek
• aj pri najpodrobnejšom odoberaní nevieme získať celý obsah materskej kašičky z bunky


Odobratie včelej materskej kašičky vysatím


Ako sme už spomenuli, ručné odoberanie materskej kašičky má svoje nevýhody a práve preto sa tento spôsob často nevyužíva. Naopak, nová metóda odoberania materskej kašičky vysatím v tomto smere napreduje. Pri tejto metóde sa používajú špeciálne upravené fľaštičky, z ktorých sa vzduch môže odsávať nasledujúcimi spôsobmi:


• vysatie s ústami
• pomocou manuálnej pumpy
• pomocou motorickej pumpy


Na vysatie materskej kašičky ústami použijeme fľaštičku s menším obsahom (cca 30g), aby pre nás nebolo vysatie namáhavé. Nezabúdajme, že tento spôsob je namáhavý, unavujúci a veľakrát spôsobuje bolesť hlavy.


Pri druhom spôsobe, keď vysajeme materskú kašičku pomocou manuálnej pumpy používame prístroj, ktorý dostaneme premenou klasickej pumpy na bicykle. Najpoužívanejšou metódou je však vysatie materskej kašičky pomocou elektrického motorčeka. Takýto motorček vieme získať z menšieho vysávača alebo z inej pumpy. Ku vysatiu materskej kašičky je dôležité, aby sme skonštruovali zariadenie ideálne na vykonanie tejto funkcie. Konštruované zariadenie sa ťahá na vozíku, takže je ľahko pohyblivé. Odobratie včelej materskej kašičky vysatím v porovnaní s ručným odobratím je výhodnejšie nakoľko: sa dá práva rýchlejšie vykonať a je menej unavujúca, pretože je vykonaná strojom a umožňuje nám odobrať značne väčšie množstvo materskej kašičky.


Čistenie odobratej včelej materskej kašičky


Odobratá materská kašička môže byť znečistená pri jej odbere a to menšími úlomkami včelieho vosku alebo kúskami včelích lariev. Zo zahraničnej literatúry je známy Smith-ov spôsob čistenia materskej kašičky. Smith zbieral odobratú materskú kašičku do valca, ktorý bol uzatvorený na oboch stranách korkovými štupľami. Pri vyprázdnení valca odstránil jeden štupeľ a na jeho miesto pripevnil nylonovú sieťku a tak sa po preliatí materskej kašičky z valca do nádoby nedostanú žiadne nečistoty. Zaužívaný spôsobom čistenia materskej kašičky je nasledovný: Pomocou toho istého sacieho zariadenia, ktorým sme vysali materskú kašičku, prečerpáme už odobratú materskú kašičku ale s tým rozdielom, že na koniec sacej hadičky pripevníme nylonovú sieťku. Takto prefiltrovaná materská kašička je už čistá, bez nijakých znečistení.


Výhody prečistenej včelej materskej kašičky:


• je čistá
• jej hustota je rovnomerná
• na pohľad vyzerá lepšie


Najnovšia metóda produkcie včelej materskej kašičky


Už od začiatkov produkcie materskej kašičky sa včelári usilovali o to, aby ovplyvnili včely a tie potom umiestňovali väčšie množstvo materskej kašičky do materských buniek. Tento cieľ nakoniec dosiahli a to týmto spôsobom: Včelári pri umelej tvorbe materských buniek nevytvorili včelím voskom typický, ale oválny tvar materských buniek. Do týchto buniek, s väčším objemom potom premiestnili larvy včelích matiek (ktoré sú v prvej fáze larvy). Následne je obsah včelej materskej kašičky v takto tvarovaných materských bunkách oveľa väčší.


Ďalší spôsob je charakteristický vysokou efektivitou pri produkcii materskej kašičky. Materskú kašičku odoberieme z materských buniek spolu s larvami, ktorých vek nepresahuje 72 hodín. Včelie larvy v tomto veku majú hmotnosť približne 8mg. Na získanie jedného gramu materskej kašičky potrebujeme získať materskú kašičku z 5 materských buniek, tým pádom je hmotnosť vybraných lariev dokopy 40mg. Výhodou tejto metódy je, že pred odobratím materskej kašičky sa z materských buniek nemusia zvlášť vybrať larvy, čo znamená že sa tento proces 10-násobne urýchli. Tým, že sa pri tejto metóde materská kašička vysaje, získame o 15% väčšie množstvo ako pri ručnom odobratí.


Často sa materská kašička produkuje aj vo včelích rodinách s včelími matkami. Takáto včelia rodina sa dá za krátky čas pripraviť na produkciu materskej kašičky a to nasledovným spôsobom: 9 dní pred vložením chovného materiálu do úľa začneme včeliu rodinu prikrmovať. Medzi tým sa z včelieho hniezda premiestnia 2 - 3 plásty s nakladenými vajíčkami do medovej komory, ktorá sa oddelí od úľa mriežkou. V deň, keď chovný materiál vkladáme, je dôležité, aby sme medovú komoru podložili vetracím rámikom. Až po tomto úkone môžeme otvoriť medovú komoru. Po otvorení z nej vyberieme prázdne alebo náhradné rámiky a včely z nich zhrnieme naspäť do medovej komory. Potom skontrolujeme plásty s nakladenými vajíčkami, či na nich nezačali včely budovať včelie materské bunky.


Ak pri kontrole zbadáme, že včely začali budovať materské bunky, tak materskú kašičku ihneď odoberieme a prázdne bunky zničíme. Potom spravíme v strede medovej komory miesto pre chovný materiál, ktorý sa chystáme vložiť. Keď máme medovú komoru pripravenú, môžeme začať vkladať chovný materiál. Najprv však musíme vyhľadať včeliu matku. Keď ju nájdeme, premiestnime ju do debničky bez otvoru spolu s tým plástom, na ktorom sme ju našli. Po umiestnení včelej matky do debničky sa uistíme, či je debnička dobre uzatvorená. Tento úkon je dôležitý preto, aby sme sa uistili že včelia matka už nie je v hniezde, ale v debničke kam sme ju umiestnili. Z hniezda bez včelej matky vyberieme plást, z ktorého včely zmetieme do medovej komory. Potom plást vložíme na svoje pôvodné miesto do hniezda. Ak sa rozhodneme premiestniť larvy z plástu do umelo vytvorených buniek, tak už nie je potrebné aby sme sa starali o ďalší chovný materiál pomocou izolátora. Týmto spôsobom sa vieme o včelie larvy starať aj koncom júla prípadne začiatkom augusta. Pri takomto premiestňovaní lariev sa plásty nepoškodzujú, pretože sa z robotníckych buniek dajú larvy vybrať aj bez ich orezávania. Po premiestnení včelích lariev dáme včeliu matku naspäť do hniezda a následne uzavrieme hniezdo aj medovú komoru.


O hodinu neskôr vložíme do medovej komory chovné rámiky s chovným materiálom. V medovej komore včely pravidelne prikrmujeme 0,5 - 1l medového roztoku v pomere 1:1. Včely v medovej komore bez včelej matky začnú budovať na chovnom rámiku materské bunky. Po 24 hodinách oddelenú medovú komoru od hniezda znovu spojíme s tým, že spomedzi nich odstránime vetrací rámik a nahradíme ho mriežkou.


Po uplynutí necelých dvoch dní keď je už vek lariev 72 hodín premiestnime znova medovú komoru na vetrací rámik a z hniezda vyberieme chovné rámiky. Následne zopakujeme ten istý proces, ktorý sme praktizovali aj pri prvom vložení chovného materiálu. Výhodou tejto metódy je, že sa dá opakovať aj bez prerušovania a včelia rodina pri nej nezoslabne. V takejto včelej rodine kladie včelia matka neustále vajíčka a to vo veľkom počte vďaka prikrmovaniu. Z toho vyplýva, že je v hniezde neustále veľa mladých včiel. Tento spôsob produkcie materskej kašičky nie je až tak populárny, pretože vyžaduje veľa práce.


Pomôcky potrebné k produkcii včelej materskej kašičky


V tejto sekcii nebudeme podrobne opisovať všetky včelárske pomôcky, ale iba tie, ktoré sú nevyhnutné k produkcii včelej materskej kašičky.


Chovný rámik


Chovný rámik je prázdny rámik bez sieťkovania a umelého plástu. Veľkosť tohto druhu rámikov sa zhoduje s veľkosťou rámikov používaných všeobecne vo včelárstve. Na tieto chovné rámiky sa pripevňuje chovný materiál, ktorý vieme pripevniť viacerými spôsobmi na latky chovných rámikov. Tieto latky chovných rámikov sa nazývajú aj chovnými latkami. Chovné latky sú pripevnené fixne ku chovnému rámiku alebo sú odnímateľné. Počet chovných latiek v chovnom rámiku sa môže meniť, no v praxi sa používajú dve alebo tri latky na jednom rámiku. Chovné latky sú umiestnené na chovnom rámiku vodorovne, 6-7cm od seba. Ak chovné latky nie sú odnímateľné z chovného rámika, je potrebné aby sa dali aspoň pootočiť. Pohyblivosť chovných latiek dosiahneme ich pripevnením o chovný rámik pomocou klincov alebo skrutiek. Pohyblivosť chovných latiek je praktická pri umiestnení chovného materiálu na chovný rámik.


Jurigov chovný rámik


Zaujímavosťou Jurigovho chovného rámika je, že predstavuje kombináciu kŕmidla a chovného rámika. Kŕmidlo je pripevnené na spodnú latku chovného rámika pomocou štyroch plechových pásikov. Toto pripevnenie umožňuje, ľahké vyberanie a vkladanie kŕmidla.


Takýto druh pripevnenia má dve hlavné výhody:
Kŕmidlo je ľahko doplniteľné krmivom v rámiku alebo vybratím z rámiku, prípadne sa dá ľahko vymeniť za nové plné kŕmidlo. Vďaka tomu, že je kŕmidlo ľahko dostupné, dá sa hocikedy vyčistiť. Kŕmidlo je vyrobené z nehrdzavejúcej ocele a jeho výška je 7cm a jeho hrúbka sa zhoduje s hrúbkou spodnej latky chovného rámika. Objem tohto kŕmidla je 0,5l. V kŕmidle sa nachádza drevený plavák. V chovnom rámiku tohto typu sa nachádzajú dve chovné latky (každá z nich sa skladá zo štvorcových latiek), ktoré sú odnímateľné a dajú sa pripevniť z hora do chovného rámika. Jurigov chovný rámik je jednoduchý a jeho použitie je praktické.


Jurigov chovný rámik
/p>

 

 

1. chovný rámik
2. chovná latka
3. plástový pás s vyčnievajúcimi bunkami
4. kŕmidlo
5. plechové pásiky na pripevnenie kŕmidla
6. držiak chovnej latky
7. pripevnenie držiaka chovnej latky

Chovný kryt


Mnoho včelárov používa namiesto chovného rámika chovný kryt. Chovné kryt je umiestnený nad rámikmi hniezda alebo medovej komory. Na tento kryt je zo spodku pripevnených 8-9 chovných latiek na produkciu materskej kašičky. Na tieto latky sa dajú pripevniť umelé bunky alebo pásy plástov.

Izolátor (oddeľovač)

Už z jeho názvu vieme posúdiť, že slúži na oddelenie. Oddeľuje sa s ním včelia matka od včelej rodiny a to z toho dôvodu, aby sa následne dal určiť vek chovného materiálu. Vek chovného materiálu hrá dôležitú úlohu pri produkcii včelej materskej kašičky. Izolátor je skrinka, do ktorej môžeme vložiť hociktorý chovný rámik úľa. Jeho veľkosť sa preto zhoduje s veľkosťou chovných rámikov používaných vo včelárstve. Izolátor sa dá vložiť do úľa tým istým spôsobom ako chovné rámiky. Bočné strany izolátora sú z mriežok, ktoré sú pripevnené na drevený alebo kovový rámik. Cez tieto mriežky sa vedia včely robotnice voľne pohybovať. Mriežka zabraňuje tomu, aby cez ňu prešla včelia matka.


Zo začiatku boli vyrábané iba také izolátory, do ktorých sa zmestil iba jeden rámik. Neskôr sa začali vyrábať aj také izolátory, do ktorých sa zmestili hoci aj tri rámiky. Do izolátora s jedným rámikom sa vloží iba jeden rámik určený na to, aby doň nakládla včelia matka vajíčka. Do izolátora s väčšou kapacitou vložíme 1 rámik s prázdnymi bunkami a 2 rámiky, z ktorého sa onedlho budú liahnuť včely. Týmto dosiahneme to, aby sa včelia matka cítila lepšie v danom prostredí a aby sa o ňu mladé včely postarali. V takomto prostredí kladie aktívne včelia matka vajíčka.


Čím sa dá nahradiť izolátor ?


Ak nepoužívame alebo nemáme k dispozícii izolátor, oddelíme včeliu matku v jednej časti hniezda pomocou deliacej dosky. Je dôležité, aby sme nechali na deliacej doske jeden otvor, ktorý bude prekrytý mriežkou, aby sa včely robotnice vedeli voľne pohybovať. Deliaca doska musí byť pripevnená pri okrajoch hniezda presne, aby včelia matka nevedela opustiť daný priestor. Niektorí včelári používajú namiesto izolátora mriežkový kryt, ktorý sa pripevňuje na plást. Do tohto krytu sa umiestni včelia matka a potom sa pripne na plást. Medzery mriežok sú dosť široké na to, aby sa včely robotnice vedeli dostať ku včelej matke. Pomocou tohto mriežkového krytu vieme regulovať kladenie vajíčok podľa toho, koľko chovného materiálu potrebujeme.


Lupa


Na výber toho správneho chovného materiálu potrebujeme vedieť presne odlíšiť larvy podľa ich vzhľadu, ktorý udáva ich vek. Veľakrát nie je možné odlíšiť larvy voľným okom, preto je dôležité použiť lupu.


Nôž na narezanie chovného materiálu


Potrebujeme mať k dispozícii úzky nôž s ostrou obojstrannou čepeľou a drevenou rukoväťou. Čepeľ noža musí byť buď z nehrdzavejúcej ocele, alebo musí byť pochrómovaná. Takýto nôž sa používa najmä pri vyrezávaní chovného materiálu, rezaní plástov a aj pri skracovaní buniek. Nôž, pomocou ktorého skracujeme bunky na plástoch ohrievame v horúcej vode. Priame ohrievanie noža lampou alebo sviečkou sa neodporúča. Týmto spôsobom by sme mohli nôž ľahko prehriať, čím by sme chovné jednotky poškodili a tým bunky spálili. Nôž by tiež dostal pach vosku. Horúci nôž môže nielen poškodiť bunky, ale jeho teplota môže byť škodlivá aj na chovné jednotky.


Krájacia doska


Krájacia doska sa používa pri vyrezávaní chovného materiálu z chovného rámika a na rezanie plástových pásov.


Lyžička na premiestnenie lariev


Táto lyžička je oceľový drôt s hrúbkou 2-3mm, ktorého povrch je spravidla pochrómovaný, poniklovaný, aby bol chránený proti korózii. Konce tohto drôtu sú zaoblené, preto sa nazýva lyžičkou. Táto pomôcka slúži na premiestnenie včelích lariev do umelo vytvorených buniek.


Dierkovač


Pomocou dierkovača získavame z plástu chovný materiál. Je to v podstate trúbka s ostrým okrajom, ktorý je otvárateľný, aby sa z neho dala vybrať získaná bunka. Materiál tejto trúbky je plech, ktorý je tiež pokrytý niklom alebo cínom. Pred použitím sa táto pomôcka zohrieva v horúcej vode. Pomocou dierkovača vieme vyrezať bunky z plástu aj keď je ich povrch nerovnomerný. Nevýhodou použitia tejto pomôcky je, že aj napriek precíznemu vykrojeniu jednotlivých buniek poškodí väčšinu plástu a miesto vykrojených buniek včely nie sú schopné zastavať.


Lyžička na odobratie včelej materskej kašičky


Na odobratie včelej materskej kašičky sa zo začiatku používala sklenená lyžička, ktorá sa používa v zdravotníctve. Táto pomôcka sa používa aj dodnes, avšak nie až tak často. Dnes používame väčšinou umelohmotnú lyžičku, pomocou ktorej sa dajú bunky z plástov ľahko odstrániť. Dávnejšie sa na tento účel používalo drevené špáradlo, no vďaka inovácii má umelohmotná lyžička na jednom konci ostrý hrot, ktorým sa dajú larvy odstrániť a na druhom konci má zaoblenú lopatkovitú časť, ktorá slúži na odoberanie materskej kašičky. Niektorí včelári vyrábajú takéto kombinované lyžičky z rôznych materiálov, ako napríklad z kostí.

 
Frissítse böngészőjét! Download