0 produkty
0.00 Eur
košík
 
 
Produkcia včelej materskej kašičky - 2. časť

Spôsoby prípravy chovných jednotiek včelstva na produkciu včelej materskej kašičky

Sú včelári, ktorí chovné jednotky včelstva nepripravujú nijakým spôsobom na produkciu materskej kašičky. V tom prípade produkcia materskej kašičky prebieha voľne v úli, prípadne použijú plást s nakladenými vajíčkami pripevnený na chovný rámik. No treba poznamenať že s prípravou chovných jednotiek vieme výrazne zvýšiť produkciu materskej kašičky. Práve pre to je potrebné pre včelárov vedieť všetky tie praktiky, ktorými sa dá zvýšiť produkcia materskej kašičky. Príprava chovných jednotiek včiel nie je len v záujme včelára ale aj ľudí, pretože sa jedná o produkciu takého produktu, ktorý slúži na výrobu liekov.

Príprava plástovej sústavy

Pod pojmom sústava rozumieme chovné rámiky s pripevnenými chovnými jednotkami, ktoré sú vyrezané z chovného materiálu. Plásty sú následne nalepené na vodorovné laty chovného rámika. Plásty prilepujeme nasledovne. Tú časť chovného materiálu, ktorý je z trúdích buniek umiestnime na dosku. Nôž vyberieme z horúcej vody a utrieme ho aby bol suchý. Z chovného materiálu vyrežeme najvhodnejšiu časť, potom ju narežeme na pásiky. Z nožom prerezávame stred každej druhej bunky. Takto narezané časti položíme na bok a z horúcim nožom skrátime bunky. Odkrojíme 1/3 z veľkosti buniek a to z tej strany plástu, ktorú chceme potom prilepiť na latku. Ak sme nechali naklásť vajíčka iba z jednej strany plástu, tak odstránime tú stranu kde sa vajíčka nenachádzajú. Ak je povrch buniek rovnaký s lepenou časťou, naša práca bude ľahšia a rýchlejšia. Druhú stranu plástu zatiaľ neskracujeme.


Pásy z orezaného plástu naliepame pomocou horúceho včelieho vosku ktorý nanášame husími pierkami na laty. Ak sú vodorovné laty chovného rámika polohovateľné, tak môžeme pracovať s celým chovným rámikom na našom stole. Širšie časti lát otočíme a budeme na ne nanášať vosk. Ak sú laty chovného rámika odnímateľné, tak samozrejme pracujeme iba s latami na našom stole. Vosk ktorý použijeme ku lepeniu roztopíme v nádobe s dvojitým dnom. Na včelí vosk natretý na latu opatrne priložíme pásiky plástu vyrezaného z chovného materiálu a slabo ho pritlačíme aby po vychladnutí vosku dobre držal. Pásiky plástu držíme pri lepení pri ich krajoch. Pri lepení musíme byť rýchli, pretože včelí vosk rýchlo stvrdne. Je dobré ak pri tejto práci máme pomocníka. Po nalepení jemne stlačíme pásiky plástov z boku aby sme sa uistili či držia na late.


Tie plásty ktoré sú slabo prilepené, dolepíme teplým voskom. Ak sme chovný materiál narezali zo staršieho plástu ( má tmavšiu farbu), tak s horúcim nožom odrežeme 1/3 až polovicu buniek chovného materiálu. Bunky treba vždy skracovať takou technikou, že ich režeme spôsobom akoby sme pílili a tak dostaneme najhladší povrch po rezaní. Tým že odrežeme z vrchu buniek odstránime aj tie časti, ktoré sa mohli poškodiť pri rezaní alebo lepení. Ku rezaniu majme k dispozícii vždy dva nože. Jeden z nich majme ponorený v teplej vode dokým druhý používame. Jedine tak vieme pacovať rýchlo a precízne. Na všetkých nalepených plástoch ponecháme chovný materiál aby na ňom včely vybudovali čím viac materských buniek a tým.

Pripevne plástov bez lepenia

Lepenie plástov obsahujúcich chovný materiál včelím voskom bol v minulosti bežne zaužívaný spôsob. No dnes sa však čoraz častejšie používa mechanické pripevnenie plástov. Lepenie požaduje viac času a práce, ďalej pri mechanickom pripevňovaní nie je potrebné orezávať bunky na tej strane, ktorá bude následne lepená na laty. Taktiež ohrievanie vosku sa stáva zbytočným pri tomto spôsobe. Ku mechanickému pripevneniu plástov použijeme také chovné rámiky, ktoré majú namiesto vodorovných latiek dve štvorcové paličky umiestnené vedľa seba. Hrana týchto paličiek má 10 x 10mm. Tieto dve paličky pripevníme vedľa seba skrutkami, klincami, drôtmi alebo s gumičkou. Chovný materiál si pripravíme tým istým spôsobom ako keď sme ich išli lepiť. Ak už máme chovný materiál narezaný na pásiky, tie následne vtlačíme medzi dve paličky. Takto pospájané paličky vložíme do priehlbinky na chovnom rámiku, ktoré sú na ňom pre tento účel. Týmto spôsobom pripravíme plástovú sústavu bez lepenia.


Vyhodnotenie prípravy chovného materiálu na je pripevnenie k plástu

Či už sa jedná o prípravu chovných jednotiek na ich pripevnenie k plástom lepením alebo mechanickým pripevnením, pri oboch spôsoboch môžeme pozorovať nasledujúce nedostatky:


Ak sme nútení získať chovné jednotky zo staršieho plástu, musíme z neho odrezať kus, ktorý poskytne dostatočné množstvo chovného materiálu. Väčšinou sa tým však daný plást nezhodnotí. Je však známe, že chýbajúce miesto v pláste sa dá nahradiť umelým plástom, ktorý sú včely schopné zastavať novými bunkami. Avšak pre včelára to znamená viac práce a stratu času. Na vyrezanej časti plástu sa larvy nemusia vyvíjať súčasne. V tomto prípade je takmer nemožné, aby vedel včelár na základe veku chovného materiálu získať včeliu materskú kašičku postupne. Spravidla získava včelár včeliu materskú kašičku na základe veku väčšiny chovného materiálu. Týmto spôsobom získavania materskej kašičky dôjde k menším stratám.


Príprava chovného materiálu a premiestnenie jeho lariev


Premiestnenie lariev umožňuje efektívne využitie chovného materiálu. Základom je premiestnenie chovného materiálu z buniek robotníc do umelých buniek, ktoré sú pripravené práve pre tento cieľ. Chovný materiál- larvy sa prekladajú na iné miesto, preto tento proces nazývame prenos lariev. Poznáme jednorazové a opakované premiestnenie lariev.


Jednorazové premiestnenie lariev


Výhodou umelých chovných buniek je fakt, že sa dajú pripraviť ešte pred obdobím produkcie, čo je pre včelára dôležitým faktorom, nakoľko je pri tomto procese čas veľmi vzácny. Včelári ich väčšinou pripravujú počas zimy. Na prípravu umelých chovných buniek potrebujeme včelí vosk ohriaty na 70 stupňov. Ak pri tejto práci nemáme k dispozícii teplomer, požadovanú teplotu dosiahneme tak, že udržujeme vosk tesne nad teplotou bodu jeho topenia. Po krátkej chvíli po ohriatí (2- 3 min.) začne vosk po okrajoch nádoby tuhnúť. Pri tejto teplote môžeme začať používať špeciálnu drevenú pomôcku na tvorbu umelých chovných buniek. Túto drevenú pomôcku najprv opláchneme v studenej vode. Následne začneme jeho podlhovasté výbežky namáčať do roztopeného vosku. Táto postupnosť je dôležitá preto, aby mali umelé chovné bunky spodok hrubší ako okraje. Po postupnom a systematickom namáčaní drevenej pomôcky do vosku, ju namočíme do vody, aby vosk náhle stuhol. Týmto vzniknuté umelé bunky opatrne pootočíme na drevenej pomôcke a dáme ju z nej dole. Pre urýchlenie tohto procesu je možné použiť viacero drevených pomôcok.


Do pripravených umelých chovných buniek zatiaľ nevložíme žiaden chovný materiál. Následne ich nalepíme na latky chovného rámika a ten vložíme k včelej rodine a to presne jeden deň pred premiestnením lariev. Tento proces má význam hlavne preto, aby včelia rodina ohriala umelé chovné bunky a prispôsobila ich im požiadavkám. Chovný rámik s umelými chovnými bunkami necháme u včelej rodiny až do momentu premiestnenia lariev. Pred samotným premiestnením lariev musíme získať včeliu materskú kašičku. To dosiahneme odobraním včelej matky z niektorej rodiny. Z materských buniek danej včelej rodiny odstránime larvy a včeliu materskú kašičku použijeme na premiestnenie lariev.


Pri našej práci však nesmieme zabudnúť na jednu veľmi dôležitú podmienku, ktorou je teplota materskej kašičky, ktorá musí mať 34-35 stupňov. V praxi môžeme použiť kašičku dvojakej teploty. Buď použijeme už dávnejšie získanú materskú kašičku, ktorá je vychladnutá, alebo čerstvo získanú, ktorá ešte nevychladla. Ak použijeme dávnejšie získanú materskú kašičku, musíme ju pred premiestnením lariev zohriať. Túto materskú kašičku vložíme vo fľaške do vody s teplotou 35 stupňov. Pred použitím ju premiešame. Ak sme materskú kašičku získali čerstvú, môžeme predpokladať, že je jej teplota len o niečo menej než 35 stupňov a preto ju netreba zohriať. Do každej umelo vytvorenej chovnej bunky kvapneme jednu kvapku materskej kašičky. Musíme však dať pozor, aby sme ňou okraje týchto buniek nezakvapkali. Aby bolo premiestňovanie lariev jednoduchšie, kraje chovných jednotiek skrátime krátkym a ostrým nožom. Následne z buniek opatrne vyberieme larvy pomocou špeciálneho nástroja.


Ak nemáme k dispozícii tento špeciálny nástroj, môžeme použiť špáradlo alebo kus odrezanej zápalky. Larvy vyberáme z bunky vždy zozadu a to spolu s materskou kašičkou. Keď larvu premiestnime do umelej bunky, potrebujeme aby sa dotkla kvapky včelej materskej kašičky, ktorú sme do umelej bunky pripravili dopredu. Premiestnená larva sa musí skĺznuť na materskú kašičku a musí byť v takej istej pozícií v akej bola v predošlej bunke. Pri viacnásobnom premiestňovaní lariev zaobchádzame tak isto ako pri jednorazovom premiestnení. 10-14 hodín po jednorazovom premiestnení lariev, tieto larvy odstránime a na ich miesto vložíme nové. Nahradíme ich najmladšími larvami a to 12-24 hodinovými larvami.


Obsah včelej materskej kašičky je po každom premiestnení väčší. Spomínané techniky premiestnenia lariev (viacnásobné a jednorazové) sú tiež výzvou pre včelára. Tieto procesy vyžadujú jemnú a precíznu prácu a to je dôvod prečo sú tak málo využívané a to aj napriek tomu, že vieme vďaka nim dosiahnuť vynikajúce výsledky v oblasti produkcie včelej materskej kašičky. Musíme zdôrazniť aj fakt, že premiestnenie lariev je potrebné vykonať v miestnosti bez priameho slnečného žiarenia dopadajúceho na larvy. Samozrejmosťou je, že zber včelej materskej kašičky a premiestnenie lariev musíme vykonávať v miestnosti, ktorá je v súlade s hygienickými normami. Okrem spomínaných spôsobov sú aj ďalšie spôsoby chovu včelích matiek, avšak nakoľko nesúvisia s produkciou včelej materskej kašičky, nebudeme ich ďalej rozvíjať.

Spôsoby vloženia chovnej jednotky do chovnej rodiny


Chovné jednotky vieme vložiť do chovnej rodiny viacerými spôsobmi, ktoré rozdeľujeme do dvoch skupín:


• Vloženie chovnej jednotky bez predošlej prípravy.
• Vloženie chovnej jednotky po príprave.

Bez prípravy vkladáme chovný materiál k chovnej rodine v takom stave, v akom sme ju z predošlej včelej rodiny vybrali. Chovný materiál vložíme k chovnej rodine ako plást s nakladenými vajíčkami. Pri druhom spôsobe vloženia chovnej jednotky do chovnej rodiny, najprv chovný materiál pripravíme a následne ho vložíme. V tomto prípade ho vkladáme do úľa na chovnom rámiku.

Chovný materiál vložený na chovnom rámiku môže byť:


• Chovný rámik s chovným materiálom rovnakého veku.
• Chovný rámik s chovným materiálom odlišného veku.


Podľa bodu a) pripevníme chovný materiál na chovný rámik naraz a takisto aj materskú kašičku, ktorú vyberieme z buniek.
Podľa bodu b) vložíme chovný materiál do chovného rámika postupne a to s 24 hodinovým odstupom. Včeliu materskú kašičku vyberáme tiež postupne, s 24 hodinovým odstupom.


Ku príprave chovného materiálu patrí aj jeho vloženie na pokrývku chovného úľa. Táto pokrývka sa nachádza nad okrajmi úľa, kde sú laty. Na tieto laty pripevníme chovný materiál v jeho vlastných alebo umelo vytvorených bunkách.

Pozícia chovného rámika


Podľa spôsobu umiestnenia chovného rámika môžeme vykonať produkciu materskej kašičky dvoma spôsobmi:


Chovný rámik je vložený zvislo do úľa a je rovnobežný s ostatnými plástmi v úli. Avšak v praxi je najzaužívanejší spôsob, keď je rámik vo vodorovnej pozícií a je naprieč ostatným plástom. V tomto prípade sú možné dva spôsoby umiestnenia chovného rámika: umiestnenie chovného rámika nad ostatné plásty. Podstatou tohto spôsobu je produkcia materskej kašičky bez včelej matky. Deväť dní po odstránení včelej matky, umiestni včelár chovný rámik nad ostatné plásty do vodorovnej polohy. Tým pádom budujú včely materské bunky zvisle. Pre zaujímavosť sme tento spôsob znázornili na obrázku nižšie.


Chovný rámik vo vodorovnej polohe:

2. kŕmidlo
3. krycie dosky s otvorom pre kŕmidlo
4. lata 20x10mm
5. chovný rámik s chovným materiálom
6. rám pripevnený na konštrukciu úľa slúžiaci na vloženie chovného rámika

Kedy sa chovný materiál vkladá?


Pri metóde produkcie materskej kašičky bez včelej matky vložíme chovný materiál ku včelej rodine len v prípade, že si je včelia rodina vedomá, že sa v úli nenachádza včelia matka. Takáto situácia nastáva zvyčajne jednu hodinu po odstránení včelej matky. Osirotenie včiel má typické príznaky, ktoré vieme spozorovať a tým vieme naisto určiť, že si je včelia rodina vedomá faktu, že sa matka nenachádza medzi nimi. V takejto situácií včely bezcieľne pobehujú, akoby hľadali matku. Nezvyčajne bzučia a v úli zanikne poriadok a nastane zmätok.

Koľko chovného materiálu a chovných rámikov vložíme do úľa?

 

Ku včelej rodine spravidla vkladáme jeden chovný rámik, no sú včelári, ktorí vkladajú dva chovné rámiky. Jeden chovný rámik zvyčajne obsahuje 2 až 3 chovné laty. Na tie pripevníme 40 až 45 sústav umelých buniek. Vďaka faktu, že sú v chovnom rámiku umiestnené 3 laty, sa včely starajú o 120 až 135 chovných buniek. Počet spomínaných vložených chovných buniek je jednotný. Avšak pre včelárov, ktorí sa zaoberajú chovom včelích matiek sa môže tento počet zdať priveľký. No v tomto prípade nie je cieľom chov kvalitných včelích matiek, ale to, aby včely prijali čo najviac chovných buniek, o ktoré sa následne starajú. Počas jedného obdobia produkcie včelej materskej kašičky sa na základe prepočítania chovnej sústavy materských buniek, vyprodukovala materská kašička v priemere z množstva 4,9 materských buniek.


Kontrola prijatia vloženého chovného materiálu včelou rodinou


Väčšina včelárov, ktorí sa zaoberajú produkciou včelej materskej kašičky nekladú dostatočný dôraz na kontrolu prijatia vloženého chovného materiálu včelou rodinou. Chovný rámik vložia ku včelej rodine a vyberú ho až o 3 dni, pri získavaní materskej kašičky. Táto nesprávna metóda môže zapríčiniť nechcené straty. Pri kontrole vloženého chovného materiálu vieme posúdiť, či včely prijali sústavu buniek a aký je počet prijatých buniek. Čas kontroly závisí od vloženia chovného materiálu. Kontrolu vykonávame, keď má chovný materiál 4 dni. Vek chovného materiálu rátame od momentu nakladenia vajíčok. To znamená, že keď do včelej rodiny vložíme pol dňové larvy za účelom produkcie materskej kašičky, kontrolu musíme vykonať hneď na nasledujúci deň. Ak boli chovným materiálom trojdňové vajíčka, tak vykonáme kontrolu o dva dni.


Kontrola je potrebná preto, aby sme vedeli včas odstrániť možné vyskytujúce sa chyby u včelej rodiny. V praxi sa môžu vyskytnúť nasledujúce chyby:


Napriek tomu, že sme matku včelej rodine odobrali ešte pred vložením chovného rámika, je tu možnosť, že sa medzi včelami nachádza ešte jedna matka (mladá oplodnená alebo ešte zatiaľ neoplodnená matka), ktorá sa minula naše pozornosti pri vkladaní chovného materiálu.


Ďalšia nečakaná situácia môže nastať vtedy, keď medzičasom prijala včelia rodina cudziu včeliu matku. To nastane, ak sa včelia matka z iného úľa stratí počas vyrojenia sa a vletí do danej včelej rodiny. Do včelej rodiny sa môže pritrafiť aj včelia matka zo susedného rojaceho sa úľa. Kvôli spomínaným dôvodom nebuduje včelia rodina materské bunky, a ak aj áno tak len v malom množstve. Keď pri kontrole zistíme, že včely nezačali stavať materské bunky, musíme nájsť dôvod. Zistený dôvod okamžite odstránime.


Spôsoby produkcie včelej materskej kašičky


Poznáme viacero spôsobov produkcie materskej kašičky. Existuje však veľa spôsobov, ktoré sú u nás neznáme, no v zahraničí ich používajú pomerne často.


Doteraz známe spôsoby produkcie včelej materskej kašičky vieme zaradiť do troch skupín:


1. Produkcia včelej materskej kašičky pri trvalom odstránení včelej matky z včelej rodiny. Matka je počas celej doby produkcie mimo včelej rodiny.
2. Produkcia včelej materskej kašičky v prítomnosti včelej matky. Včelia matka je počas celej doby produkcie v úli.
3. Produkcia včelej materskej kašičky kombinovaným spôsobom. Produkciu začneme bez včelej matky a neskôr pokračujeme v prítomnosti včelej matky.


Produkcia včelej materskej kašičky pri dlhodobom odstránení včelej matky


Do tejto kategórie zaraďujeme spôsoby, pri ktorých je počas celej produkcie materskej kašičky včelia matka oddelená od včelej rodiny. Pred produkciou sa včelia matka odoberie od rodiny a dá sa späť až po dokončení produkcie.
Oddelenie včelej matky sa dá zrealizovať dvoma spôsobmi:


• Včeliu matku vyberieme z včelej rodiny.
• Včeliu matku necháme v úli, avšak izolujeme ju od ostatných včiel.

Spôsob produkcie včelej materskej kašičky odstránením včelej matky z včelej rodiny


Pri tomto spôsobe produkcie, oddelíme včeliu matku od včelej rodiny a necháme ju oddelenú po celý čas produkcie. Ak je oddelená matka stará alebo málo produktívna, utratíme ju a po skončení produkcie včelej materskej kašičky miesto nej vložíme mladú produktívnu včeliu matku. No v prípade, že sme od rodiny odobrali mladú, produktívnu včeliu matku, neutratíme ju, ale použijeme ju ako:


• Na výmenu včelej matky inej rodiny.
• Na tvorbu umelých rojov.

Chod produkcie včelej materskej kašičky po odstránení včelej matky


Chod produkcie je nasledovný:


Matku odstránime z včelej rodiny. Po strate včelej matky nastane u včelej rodiny pud sebazáchovy. Včelia rodina tak začne stavať materské bunky. Nasledovných 9 dní z nich získavame materskú kašičku. Po uplynutí deviateho dňa sú všetky bunky uzavreté. Vtedy z úľa vyberieme náhradný plást a nahradíme ho chovným rámikom. Pred vložením chovného rámika dôkladne prezrieme plásty, aby na nich neboli trúdie, ale materské bunky.


Vyhodnotenie spôsobu produkcie materskej kašičky po odstránení včelej matky


Výhody: Priebeh práce je jednoduchý a nevyžaduje odborné vedomosti. Včelia rodina príma veľký počet materských buniek pri vložení prvej série.


Nevýhody: Populácia včelej rodiny sa zníži, nakoľko matka nie je schopná klásť vajíčka. Po vyliahnutí včiel už vo včelej rodine nie je viac mladých včiel. Produkcia včelej materskej kašičky je možná len po určitý čas (spravidla 3-4 série). Množstvo materskej kašičky každou sériou klesá. Produkcia materskej kašičky znižuje produkciu medu, pretože v tom roku, keď včelia rodina produkuje materskú kašičku, nedosiahne ani priemernú produkciu medu.


Spôsob produkcie včelej materskej kašičky jej izolovaním od ostatných včiel


Tento spôsob taktiež znamená oddelenie matky počas celej produkcie. Rozdiel je len v tom, že včeliu matku nevyberieme od včelej rodiny, len ju izolujeme v úli. Matku vieme izolovať nasledujúcimi spôsobmi:


a) v časti hniezda
b) v celej ploche hniezda
c) v celej medovej komore


Odizolovanie včelej matky v časti hniezda


Odizolovanie včelej matky v časti hniezda praktizujeme v úľoch, do ktorých sa zmestí viac plástov. Pri tomto spôsobe meníme miesto izolovania matky. Najskôr používame ľavú časť miesta na izoláciu, dokým v pravej časti, kde sa nenachádza matka, prebieha produkcia. Potom premiestnime matku do pravej strany hniezda a zatiaľ sa produkuje materská kašička v ľavej strane úľa. Izoláciu matky je však v každom prípade potrebné vykonať dôkladne. Pre tento cieľ používame deliacu dosku, ktorá zabráni pohybu včiel z jednej časti do druhej.
Proces izolácie včelej matky v časti hniezda


Včeliu matku oddelíme do ľavej časti hniezda pomocou deliacej dosky. Pre matku umiestnime do tejto časti plásty trúdích buniek. Do pravej časti hniezda začne osirená včelia rodina stavať na prázdny plást materské bunky. V nasledujúcich deviatich dňoch z nich získame materskú kašičku. Po deviatich dňoch sú v pravej časti hniezda všetky bunky uzavreté. Z tejto časti vyberieme jeden prázdny (náhradný) plást a miesto neho vložíme chovný rámik. Z pravej strany premiestnime plásty, z ktorých sa už vyliahli larvy do ľavej strany, aby do nich mohla matka naklásť znova vajíčka. Namiesto nich vložíme do pravej strany plásty s už nakladenými vajíčkami. Tým pádom produkujeme včeliu materskú kašičku stále v pravej časti hniezda.


Chod práce vieme zmeniť tým, že namiesto plástov premiestnime včeliu matku. V tomto prípade produkujeme materskú kašičku raz v ľavej a raz v pravej časti hniezda. Niektorí včelári však nepoužívajú na izoláciu včelej matky deliacu dosku, ale použijú najprv na oddelenie mriežku. Po deviatom dni, keď sú v časti, kde sa nenachádza včelia matka všetky bunky kryté, včelár vyberie mriežku a miesto nej vloží deliacu dosku. Nevýhodou tejto metódy je, z celkového času produkcie stratíme 9 dní.


Výhodou je, že matka môže klásť vajíčka neustále a včelia rodina sa nijako výrazne neoslabí. Včeliu materskú kašičku vieme produkovať dlhodobo a proces manipulácie pri produkcií je jednoduchý. Nevýhodou je, že táto metóda vyžaduje veľa času a práce.


Izolácia včelej matky v celej ploche hniezda alebo v celej medovej komore


Včeliu matku izolujeme v celej ploche hniezda tak, aby sa včely, ktoré sú v hniezde nestýkali s včelami v medovej komore. K oddeleniu môžeme použiť rôzne materiály, ako napríklad fóliu. Túto istú techniku praktizujeme, keď chceme matku izolovať v medovej komore.
Aj pri tejto metóde môžeme meniť miesto izolácie matky. Najprv ju môžeme izolovať v medovej komore a pri tom produkovať včeliu materskú kašičku v hniezde. Následne matku vyberieme z medovej komory, zatvoríme ju do hniezda a začneme produkovať materskú kašičku v medovej komore. Keď včeliu matku izolujeme v celej medovej komore alebo hniezde, predelíme tým úľ na dve samostatné časti. Preto je dobré spraviť otvor pre včely tiež v medovej komore. Ak sa otvor v medovej komore nenachádza, môžeme ho nahradiť spodným dielom úľa, ktorý má otvor pre včely.


Jednoduchý spôsob produkcie včelej materskej kašičky bez zníženia produkcie medu


Pri tomto spôsobe pripevníme na hniezdo mriežku, ktorú prekryjeme drôtenou sieťkou. Spočiatku mladé včely v medovej komore zacítia blízkosť včelej matky cez drôtenú sieťku. O pár hodín však zistia, že sa k nim matka nevie dostať. Práve preto sa včely zoskupia okolo chovných jednotiek a začnú na nich stavať materské bunky (pud sebazáchovy).


Z hniezda vyberieme plásty, na ktorých vidíme, že sú do ich buniek už nakladené vajíčka. Matku izolujeme v hniezde a namiesto vybratých plástov vložíme plásty s prázdnymi bunkami. Hniezdo oddelíme drôtenou sieťkou a následne naň umiestnime medovú komoru, na ktorej je otvor pre včely. Z hniezda vybrané plásty vložíme do medovej komory. Taktiež do nej vložíme náhradné rámy, prípadne rámy obsahujúce peľ tak, aby bola celá medová komora zaplnená plástmi.


Cez otvor vyletia včely a vletia naspäť do hniezda, kde včelia matka kladie naďalej vajíčka. Týmto napomáhame ku kladeniu vajíčok. Mladé včely, ktoré ostali v medovej komore začínajú prejavovať pud sebazáchovy. Po nasledujúcich deviatich dňoch získavame materskú kašičku z materských buniek, ktoré boli preložené z hniezda do medovej komory.


O pár dní sú už všetky bunky v medovej komore uzavreté. Plásty dôkladne prezrieme, aby na nich neboli materské bunky. Z medovej komory vyberieme jeden náhradný rámik a na jeho miesto vložíme chovný rámik s chovnými jednotkami. Po vyliahnutí, po tom ako sa plást vyprázdni, ho následne vyberieme z medovej komory. Následne vyberieme z hniezda plásty s nakladenými vajíčkami a na ich miesto vložíme vyprázdnené plásty z medovej komory. Tým pádom plásty preložíme z hniezda do medovej komory, čím pokračujeme v produkcií materskej kašičky.


Pri tejto metóde produkujeme včeliu materskú kašičku neustále v medovej komore. Ak nechceme prehadzovať plásty z hniezda do medovej komory, stačí ak budeme matku premiestňovať. Pri zmene miesta včelej matky, získavame materskú kašičku najprv z medovej komory a následne z hniezda. Sú včelári, ktorí túto metódu pozmenili tým, že matku neoddelili v hniezde úplne hneď po vložení plástov do medovej komory, ale len vložili mriežku medzi hniezdo a medovú komoru. Túto mriežku následne vymenili až o 9 dní za deliacu dosku, čím dosiahli to, že včely v medovej komore nezačali stavať materské bunky na normálne bunky. Napriek tomu je však potrebná kontrola plástov v medovej komore pred tým, než sa tam vložia chovné rámiky. Nevýhodou tejto metódy je to, že po preložení oplodnených buniek do medovej komory sa stratí 9 dní z produkcie materskej kašičky.


Vyhodnotenie metódy izolácie včelej matky v celej ploche hniezda alebo v celej medovej komore


Výhody: Včelia matka má stále priestor na kladenie vajíčok. Včelia rodina sa značne neoslabí. Produkcia včelej materskej kašičky sa predĺži a môže trvať aj celú sezónu.


Nevýhody: Táto metóda vyžaduje veľa času a práce.


Produkcia včelej materskej kašičky u rojov


Medzi metódy, pri ktorých oddelíme včeliu matku pri produkcií včelej materskej kašičky patrí aj produkcia včelej materskej kašičky u rojov. Ako už vieme, včelí roj má výnimočne veľa energie, nakoľko sa celou svojou silou snaží vytvoriť podmienky na prežitie v novom prostredí. Včelí roj môžeme prirovnať k mladomanželskému páru, ktorý sa spoločnou silou snaží zariadiť si svoj nový domov čo najpohodlnejšie a najrýchlejšie. Túto vlastnosť včelieho roja využívajú najmä včelári na vybudovanie viacerých plástov a na dosiahnutie väčšej produkcie medu. Túto vlastnosť tiež využívajú na produkciu včelej materskej kašičky. Po zozbieraní roja sa prikrmuje energetickou potravou, na základe čoho nakladie včelia matka vajíčka do hniezda veľmi rýchlo. Následne včeliu matku odstránime a vložíme chovné rámiky. Tým pádom budú včely veľmi produktívne, keďže sa všetkou svojou silou zameriavajú na výstavbu buniek a ich zásobenie včelou materskou kašičkou.


Vyskytli sa aj prípady, keď boli pri jednom roji napočítané vybudovania 100-120 materských buniek. Sú včelári, ktorí nečakajú pokým začne včelia matka klásť vajíčka v roji, ale ju ihneď zoberú po vložení roja do úľa a následne vložia chovné rámiky. Skúsenejší včelári produkujú včeliu materskú kašičku včelami, ktoré sú vložené do medovej komory. Medová komora je oddelená od hniezda. V hniezde sa pritom nachádza normálna včelia rodina spolu s včelou matkou. Na medovej komore sa tiež nachádza otvor pre včely. Výhodou produkcie materskej kašičky u rojov je, že roj produkuje veľké množstvo včelej materskej kašičky nezávisle od počasia. Po skončení produkcie včelej materskej kašičky roj bez matky jednoducho zjednotíme s včelou rodinou, ktorá je v hniezde. Takto posilnenú včeliu rodinu môžeme naďalej využívať na produkciu medu alebo včelej materskej kašičky. Sú včelári, ktorí na produkciu materskej kašičky používajú výlučne vyrojené včelie rodiny. Chovné rámiky uložíme do úľa ihneď po vyrojení, bez ohľadu na to, či sa už mladá matka vyliahla alebo nie. Chovné rámiky sa do úľa vkladajú dokým mladá matka nezačne klásť vajíčka. Táto metóda však nie je veľmi výhodná.

Produkcia včelej materskej kašičky u včelej rodiny s včelou matkou


Sem patria tie metódy produkcie materskej kašičky, pri ktorých matka nie je oddelená, ale naopak, je stále s včelou rodinou. Je známe, že včelia rodina stavia v medovej komore materské bunky. Tento jav nastane vtedy, ak sme do medovej komory vložili už oplodnené bunky. Mriežka medzi hniezdom a medovou komorou vzbudzuje v mladých včelách pocit, že sú bez matky a preto začnú stavať materské bunky. Ak si tento proces včelár nevšimne včas, včelia rodina sa môže nečakane vyrojiť. Z tohto faktu vychádzali zahraniční včelári, ktorí produkovali materskú kašičku u včelej rodiny s včelou matkou. Aby zvýšili u včiel pocit, že sú bez matky, zväčšili vzdialenosť medzi medovou komorou a hniezdom s pridaním ešte jednej medovej komory. Zo zahraničných metód je najznámejšia Smithova metóda.
Produkcia včelej materskej Smithovou metódou


Zdá sa, že v prítomnosti je najpopulárnejšia a najúspornejšia Smithova metóda produkcie včelej materskej kašičky. Je to typický spôsob produkcie materskej kašičky včelou rodinou s včelou rodinou. Úľ používaný na Smithovu metódu produkcie materskej kašičky vyzerá nasledovne: Prvá (spodná) časť je hniezdo. Na nej sa nachádza medová komora. Tretia časť je takzvaná chovná časť, ktorá slúži na produkciu materskej kašičky. Mriežkou je oddelená prvá a druhá časť (medová komora a hniezdo). Včelia matka sa nachádza v prvej časti úľa, kde má dostatok miesta na kladenie vajíčok. Plásty, do ktorých včelia matka nakládla vajíčka sú pravidelne vyberané a umiestnené do najvrchnejšej časti. Týmto neustálym premiestňovaním vieme dosiahnuť dve výhody. Prvou je, že včelár neustále nahradzuje mladé včely, ktoré sa starajú o materské bunky v tretej časti úľa. Druhou výhodou je, že včelia matka má v hniezde stále dostatok miesta a preto kladie vajíčka s vysokou intenzitou.


Podľa Smithovej metódy sa chovné jednotky premiestňujú do umelých buniek, a to vtedy, keď majú larvy 18-24 hodín. Na chovnom rámiku sa nachádzajú tri laty. Do každého chovného rámika umiestnime 40-45 kusov umelých materských buniek. Tieto chovné rámiky postupne vkladáme ku včelám. Prvý deň vložíme prvý rámik, v druhý deň druhý a v tretí deň tretí. Každý chovný rámik má inú farbu, aby boli rozlíšiteľné na prvý pohlaď. Na štvrtý deň sa získava materská kašička z prvého chovného rámika. Do vyprázdnených buniek vložíme následne ďalšie larvy. Pri práci dbáme na to, aby na stenách buniek nezaschla tenká vrstva materskej kašičky.


Podľa tvrdenia Smitha, pri produkcií včelej materskej kašičky jeho metódou, včely produkujú počas celej sezóny normálne množstvo medu aj napriek tomu, že počas troch mesiacov od nich odoberá včeliu materskú kašičku denne. Podmienkou tejto metódy je, aby bola včelia rodina silná a aby bolo kladenie vajíčok stále. Ak by nastala situácia, že by sa kladenie vajíčok zastavilo, musíme ihneď praktizovať energetické prikrmovanie. Ak včely nemajú dostatok peľu, tak sa musíme postarať o jeho zásobovanie. Smith takýmto spôsobom získal od jednej včelej rodiny 450-500g včelej materskej kašičky za jednu sezónu.


Smith tvrdí, že tie rodiny, od ktorých získaval včeliu materskú kašičku dosiahli väčšiu produkciu medu a vosku, než ostatné včelie rodiny. Tento fakt si vysvetľuje tým, že rodiny, ktoré produkovali včeliu materskú kašičku boli viac kontrolované a tým pádom bolo o ne viac postarané. Smithova metóda produkcie včelej materskej kašičky má viacero spôsobov. Rozdiel v nich je ten, že chovné jednotky nezískava z tej istej včelej rodiny, ktorá produkuje materskú kašičku, ale pre tento ciel použije náhradné včelie rodiny. Cieľom tejto zmeny je, aby včelia rodina, ktorá produkuje materskú kašičku nebola príliš vyťažená.

Kombinované metódy produkcie včelej materskej kašičky


Tieto metódy vznikli po produkcií materskej kašičky vo včelej rodine bez včelej matky a vo včelej rodine s včelou matkou. Najprv sa vybudovali bunky u rodiny bez včelej matky a produkcia pokračovala podľa metódy, kde je včelia matka prítomná. Pri tejto metóde sme spozorovali, že včelia rodina nezneškodní vybudované materské bunky, ale začne sa o ne starať.


V praxi sa táto metóda dá zrealizovať nasledujúcimi spôsobmi:


• Dočasné odstránenie medovej komory.
• Dočasné oddelenie medovej komory.
• Dočasné rozdelenie hniezda.


Dočasné odstránenie medovej komory


Z medovej komory, v ktorej sa nachádza početné množstvo včiel, vyberieme 2 náhradné plásty. Namiesto nich vložíme chovné rámiky a rámiky s peľom. Následne medovú komoru oddelíme na 24 hodín od úľa. Tým pádom sa včely v medovej komore ocitnú bez včelej matky. Včelám v medovej komore musíme poskytnúť prísun vzduchu a preto podložíme medovú komoru vetracím rámikom. Cez tento vetrací rámik sa ku včelám dostáva vzduch zospodu. Výhodou spodného vetracieho rámika je, že vetracie otvory nezablokujú svojou váhou. Ihneď po odstránení medovej komory začneme včely energeticky prikrmovať. Keď začnú včely stavať na chovnom rámiku materské bunky, tak medovú komoru umiestnime naspäť na hniezdo. Zjednotenie úľa nastáva až po 24 hodinách. Včelia rodina následne normálne pracuje ďalej.


Dočasné oddelenie medovej komory


Podstata je tá istá, ako pri predošlej metóde s tým rozdielom, že medovú komoru neodstránime z hniezda, len ju dočasne oddelíme. Prísun vzduchu pre včely poskytuje otvor v úli. Keď včely vybudujú materské bunky (24 hodín po začatí budovania), vyberieme z úľa materiál, ktorý slúžil na oddelenie medovej komory od hniezda. Včely tak pokračujú v stavbe materských buniek. Pri produkcií materskej kašičky v medovej komore sa odporúča pri všetkých metódach zakryť medovú komoru zhora tromi doskami. Stredná doska by mala byť taká hrubá, aby sme vedeli pohodlne uskutočniť vyberanie a vkladanie chovných rámikov. Použitím tejto strednej dosky sa včely nevedia dostať z medovej komory tak jednoducho, ako keď je medová komora otvorená. Tým ušetríme prácu aj čas.


Dočasné rozdelenie hniezda


K tejto metóde používame pevnú, dobre izolujúcu hmotu, ktorú odstránime až po tom, ako včely začali budovať materské bunky v časti úľa, kde sa nenachádza matka (po 24 hodinách). Potom sa chod práce zhoduje s metódou, ktorú sme opísali vyššie. Dočasné rozdelenie hniezda praktizujeme najmä na ležiacich úľoch.
Produkcia materskej kašičky vo Francúzsku
Vo Francúzsku používajú nasledovné metódy produkcie včelej materskej kašičky:


• Produkcia materskej kašičky pomocou štartéru a finisheru.
• Produkcia materskej kašičky bez včelej matky.

Produkcia materskej kašičky pomocou štartéru a finisheru


Včeliu materskú kašičku produkujú týmto nezvyčajným spôsobom najmä vo východnej časti Francúzska. V ležatom úli oddelia včely mriežkou. Ak je v úli 12 plástov, tak bude v každej po 6 plástov, ktorých rozdelenie je nasledovné: 6 plástov ostáva v časti, kde je včelia matka a 4 v tej, kde matka nie je. V tej časti, kde sa nachádza včelia matka sú plasty, ktoré obsahuj bunky s nakladenými vajíčkami a plásty obsahujúce potravu.


Plásty v časti, kde sa nenachádza včelia matka obsahujú: 1 plást, ktorý obsahuje med a peľ (tento plást je umiestnený hneď vedľa mriežky), 1 plást s nakladenými vajíčkami, v ktorom sú vajíčka staršie ako 3 dni a 1 plást, ktorý obsahuje potravu. Obe časti úľa majú samostatný otvor. Plásty obsahujúce trojdňové nakladené vajíčka priťahujú včely, avšak vychovať z nich matky je už nemožné, preto začnú včely opatrovať umelo vytvorené bunky na chovnom rámiku.


Do chovného rámika sa dostáva zvláštnym spôsobom chovný materiál.


Medzi rozdelenú včeliu rodinu na dve časti vložia takzvaný „starter", ktorý je vlastne menší úľ slúžiaci na párenie včiel ktorý obsahuje plásty s medom a peľom. Sem následne vložia včeliu rodinu bez matky. Táto včelia rodina sa spravidla prikrmuje so sirupom. Chovné rámiky s chovným materiálom sa vložia do tohto úľa na niekoľko hodín. Tento spôsob zabezpečuje to že včelia rodina príjme chovný materiál. Následne sa chovný materiál preloží do úľa s pôvodnou včelou rodinou, ktorá už doopatrovala doposiaľ vyliahnuté včelie larvy ( táto fáza sa nazýva finisher).


Z tejto rodiny získavajú včelári materskú kašičku o 3 dni. Tento spôsob produkcie materskej kašičky je zložitý no efektívny, preto že zaručuje istý výsledok. V oblasti západného Francúzska tiež rozdelujú včelári včelie rodiny na dve časti, no nepoužívajú včeliu rodinu ktorá slúži ako „starter". Táto metóda je v podstate najjednoduchšia. Veľmi zaujímavé je to, že aj v iných oblastiach Francúzska sa pokúšajú včelári použiť túto metódu na produkciu materskej kašičky, no nedarí sa im to.


Produkcia materskej kašičky vo včelej rodine bez matky


Včelia matka sa odstráni z včelej rodiny ráno. Poobede sa ku včelej rodine vložia chovné rámiky. Materská kašička sa odoberie po uplynutí 3 dňoch od vloženia chovných rámikov. Po tom včeliu matku vložia naspäť ku včelej rodine, alebo vložia ešte jednu sériu chovných rámikov v ktorých sa nachádzajú jednodňové larvy. V tom prípade sa odoberá materská kašička tiež po 3 dňoch. Po druhej sérii vložia včeliu matku do včelej rodiny. Jedna včelia rodina sa používa na produkciu materskej kašičky 3 až 4 krát za sezónu. Pri tomto spôsobe produkcie včelej materskej kašičky je najťažšou prácou vyhľadanie a odstránenie včelej matky. Najlepšie výsledky sa pri tejto metóde dosahujú vtedy, ak ja včelia matka vložená ku včelej rodine po každej sérii.


Pozmenené metódy produkcie materskej kašičky


Mnoho včelárov mení jednotlivé postupy metód produkcie včelej materskej kašičky na základe ich osobných skúseností. Niektoré z nich Vám teraz predstavíme.


Jurigov spôsob


Po odstránení včelej matky sa všetky plásty s nakladenými vajíčkami premiestnia do medovej komory, na ktorej nie je žiadny otvor pre výlet včiel. Keď sú už na všetkých plástoch bunky zakryté (po 9 dňoch), tak sa vyberie jeden náhradný rámik a namiesto neho sa vloží chovný rámik. Tento rámik je špeciálne vytvorený. Na spodnej latke rámika sa nachádza plechové kŕmidlo s obsahom Viliteru. Počas prvého dňa sa kŕmidlo naplní so sirupom. Nad kŕmidlo sa následne umiestní chovný rámik na ktorý je chovný materiál mechanicky pripevnený. Včely sa tým hmýria okolo kŕmidla a rýchlo stavajú chovné bunky. Na druhý deň sa posunie chovný rámik o 7cm vyššie a na jeho miesto sa vloží ďalší chovný rámik. Takýmto spôsobom včelár obmieňa chovné rámiky počas 9 až 10 dní, pričom každý deň odoberá materskú kašičku z najvrchnejšieho rámiku. Kŕmidlo dopĺňa sirupom podľa spotreby. Do chovného rámika sa vloží jedna polovica plástu, ktorého jedna strana je následne pokrytá s fóliou. Do toho istého chovného rámika sa vloží ďalší plást, do ktorého sú už nakladené vajíčka a sú na ňom mladé včely.


Spôsob Ing. Melišku


Emil Melišek produkuje včeliu materskú kašičku v úľoch s dvoma otvormi. Tento úľ je predelený deliacou doskou. V jednej časti sa nachádzajú plásty s nakladenými vajíčkami a v druhej včelia matka s včelou rodinou. Do tej časti úľa, kde sa nachádza včelia matka sú vložené chovné rámiky s prázdnymi plástmi. Po skončení produkcie sa deliaca doska iba natoľko nadvihne aby pod ňou vedeli preliezť včely robotnice. Po 3 až 4 dňoch sa môže deliaca doska úplne odstrániť. Výhodou tejto metódy je že sa včelia matka nemusí hľadať a oddeľovať. Nezvyčajný je aj spôsob V. Tatranského, ktorý používa na produkciu materskej kašičky úľ s troma otvormi. Do úľa sa zmestí 27 chovných rámikov ( 1 otvor slúži pre 9 rámikov). Na jar sa nachádza včelia rodina v strednej časti, odkiaľ sa rozširuje do ďalších dvoch častí. Včelia matka je najprv oddelená v ľavej časti úľa. V 2/3 úľa sa nachádzajú plásty, ktoré keď sú už kryté, tak včelár vymení mriežku medzi časťami úľa za deliacu dosku.

pokračovanie: 3.kapitola

 
Frissítse böngészőjét! Download