0 produkty
0.00 Eur
košík
 
 
Vznik včelej materskej kašičky - 1. časť

VZNIK VČELEJ MATERSKEJ KAŠIČKY


Nepredvídaný vznik včelej materskej kašičky

Nepredvídaný vznik včelej materskej kašičky nastáva vtedy, keď je jej vznik nečakaný, inými slovami neplánovaný. Tento proces môže nastať v troch ojedinelých nasledujúcich prípadoch:

• keď má včelstvo rojovú náladu
• počas tichej výmeny včelích matiek
• keď je včelí úľ bez včelej matky


Rojová nálada včelstva, teda prirodzený inštinkt včelstva rojiť sa, sa dá ľahko charakterizovať tým, že si včely začnú budovať nové plodiská v úli. Ak nenastane žiadny dôvod na zničenie týchto nových plodísk, matka do nich nakladie vajíčka. Včely ich budujú zvyčajne v mesiacoch máj - jún, keď im príroda poskytuje dostatočné množstvo potravy , čím sa počet včiel v úli zvyšuje a na základe toho rozširujú svoj úľ. Tiež sa v tomto období prejavuje u včiel rozmnožovací inštinkt. Počas tohto obdobia sa počet včiel rapídne zvýši a tak včely robotnice začnú budovať plodnice väčších rozmerov. Plodnice majú oválny tvar a včely ich budujú vždy od okraju úľa. Vyliahnuté larvy z nakladených vajíčok sú ihneď po vyliahnutí zásobené včelou materskou kašičkou, ktorú im poskytnú včely robotnice. Na základe toho, že včelia rodina je početná a jej rojová nálada je v plnom prúde, včely robotnice napustia plodnice veľkým množstvom včelej materskej kašičky. Výhodou plodníc je to, že ich je veľa, čím obsahujú aj veľa včelej materskej kašičky.


Tichá výmena včelích matiek je proces, keď chce včelia rodina vymeniť včeliu matku bez rojenia. V tomto prípade však včelia matka zostáva v úli a to odhliadnuc od vyliahnutia sa mladej matky a rojenia. Ak nastane takáto situácia, staršia matka zvyčajne kladie vajíčka naďalej až dokým sa nezačne páriť. Niekedy môže nastať aj situácia, keď istý čas obe matky kladú vajíčka súčasne. Väčšina včelárov si viac cení tie úle, ktoré samostatne obmieňajú včeliu matku prirodzeným procesom tichej výmeny včelích matiek. Práve z takýchto včelích rodín sa chovajú včelie matky pre ostatné včelíny. Pre proces tichej výmeny včelích matiek je charakteristické, že na rozdiel od nastúpenia rojového inštinktu včely nebudujú veľké plodnice ale iba zopár (väčšinou 2-3). Tie sú potom následne rovnako hojne zásobené včelou materskou kašičkou, no z pohľadu získavania materskej kašičky je tento spôsob menej významný.


Situácia, keď je včelí úľ bez včelej matky môže nastať z viacerých dôvodov a to aj bez včelárovho plánovaného zásahu. Najčastejším dôvodom je však ochorenie alebo uhynutie včelej matky, čo môže byť spôsobené tiež nepozornosťou včelára pri manipulácii s úľom. Vo včeľom úle bez matky sa plodnice pre včelie matky nazývajú aj náhradnými plodnicami. Tieto náhradné plodnice sa nebudujú od kraja úľa ako zvyčajne, ale od stredu. Náhradné plodnice sú prerobené zo starších už existujúcich buniek úľa. V týchto náhradných plodniciach sú vyliahnuté larvy včiel kŕmené včelou materskou kašičkou až po tom, čo včely robotnice dokončili prestavbu pôvodných buniek. Nakoľko z náhradných plodníc nie je možné získať väčšie množstvo materskej kašičky, sú považované za nevýhodné.

Vyhodnotenie nepredvídaného vzniku včelej materskej kašičky

Z hľadiska plánovanej produkcie včelej materskej kašičky je tento spôsob neefektívny, nakoľko včelár objavuje nové včelie plodnice len náhodne. Môže sa tiež stať, že ich objaví neskoro a v tomto prípade sú plodnice ešte otvorené, čo znamená, že obsahujú málo materskej kašičky. Naopak, keď sú už plodnice uzavreté, včeliu materskú kašičku z nich už nedokážeme získať. Je všeobecne známe, že nepredvídane vzniknutá včelia materská kašička tvorí len malé percento z množstva, ktoré je plánovane produkované.

Plánovaná produkcia včelej materskej kašičky

Plánovaná produkcia včelej materskej kašičky je vedomá činnosť včelára, ktorá závisí od viacerých okolností. Ak chceme dosiahnuť to, aby bola produkcia včelej materskej kašičky racionálna a vyvážená, musíme poznať nasledujúce podmienky.

Využitie inštinktov včiel na produkciu včelej materskej kašičky

Vrodené inštinkty včiel sú zložitými bezpodmienečnými reflexmi, ktoré vzbudzujú dojem, že včely konajú na základe myslenia. Inštinkty včiel môžu byť získané alebo zdedené. Každá včelia rodina, resp. včelí druh má inštinkty vyvinuté inak. Na vývoj včelích inštinktov a ich uplatnenie vplývajú 2 faktory:

• prírodné podmienky
• účinky chovu včiel

Včelár nie je schopný ovládať prírodné podmienky, ktoré vplývajú na správanie včiel, avšak o to viac má schopnosť ovládať proces chovu včiel. Včelár a jeho zásahy do chovu včiel môžu dopomôcť ku vývoju/zdokonaleniu určitých inštinktov a taktiež niektoré inštinkty brzdiť. Dôležitým faktorom pri produkcii včelej materskej kašičky je správne ovplyvnenie určitých včelích inštinktov. Ak je toho včelár schopný, má k dispozícii všetky podmienky k dosiahnutiu jeho úspechu.

Pri produkcii včelej materskej kašičky sú u včiel dôležité najmä tieto inštinkty :

Inštinkt rozmnožovania sa - tento inštinkt zabezpečuje rast počtu včiel vo včelích rodinách od jari do jesene. Včelár je schopný ovplyvniť tento inštinkt tým, že poskytne včelám dostatok potravy. Táto metóda sa nazýva energetické kŕmenie a podnecuje včely k usilovnej znáške peľu. Ďalšou praktikou je aj presun úľov na lúky. Podstatou však je, aby sa inštinkt rozmnožovania u včiel neznížil počas celého chovného obdobia. Jednou z hlavných podmienok produkcie materskej kašičky je sila včelích rodín. Na základe inštinktu zberu včely zbierajú a skladujú ich potravu v úli. Tento inštinkt má väčšinou priaznivý účinok na produkciu materskej kašičky a iba v ojedinelých prípadoch môže mať opačný účinok. Tento prípad môže nastať vtedy, ak sa pri produkcii materskej kašičky vyskytne hojný zdroj potravy, ktorý potom včely rázne nanášajú do úľa. Pri takomto nanášaní potravy do úľa inštinkt zberu potlačí všetky ostatné inštinkty natoľko, že sa produkcia materskej kašičky u včiel kompletne zastaví. Práve preto je dôležité, aby včelári neplánovali produkciu materskej kašičky v hlavnom období zberu potravy.

Inštinkt sebazáchovy je ďalším dôležitým inštinktom, ktorý má vplyv na produkciu včelej materskej kašičky. Keď včelia rodina z akýchkoľvek príčin stratí včeliu matku, pokúša sa vychovať ďalšiu matku, ktorá ju nahradí. Z tohto dôvodu sa začnú stavať plodnice, z ktorých neskôr získavame materskú kašičku. Inštinkt budovania včiel sa prejaví v období zberu potravy, kde na základe veľkého množstva potravy začnú včely stavať nové bunky úľa. Inštinkt budovania sa dá spozorovať aj pri stavbe jednotlivých častí úľa a ich špecifickom tvare, ktorého stavba je ovplyvnená ich ďalšími inštinktmi. Príkladom je začiatok budovania plodníc. Vtedy vieme, že u včelej rodiny nastal inštinkt rozmnožovania. Aj inštinkt rozmnožovania má dôležitý vplyv na produkciu včelej materskej kašičky.

Rozmnožovací inštinkt - Vyvrcholí v období, keď včelia matka a trúdy dosiahnu pohlavnú vyspelosť. Včelia matka je pohlavne zrelá hneď po prvom dni od jej vyliahnutia. U trúdov je to v ôsmi deň od ich vyliahnutia. Rozmnožovací inštinkt včiel robotníc sa prejavuje stavbou buniek úľa, kde sa budú vyvíjať budúce larvy trúdov a včelích matiek. K ich úlohe patrí aj starosť o larvy včelích matiek. Rozmnožovací inštinkt včiel robotníc úzko súvisí s rastom počtu mladých včiel. V prípade, že je produkcia materskej kašičky u v čiel nadbytočná, kŕmia sa ňou navzájom, na základe čoho u včiel robotníc silnie inštinkt rozmnožovania. Tento inštinkt prechádza do rojaceho inštinktu a následne sa mení na inštinkt opatrovania. Vytvorenie inštinktu opatrovania u včiel je jedným z hlavných podmienok pre produkciu včelej materskej kašičky. Intenzita tohto inštinktu sa dá zvyšovať a udržiavať energetickým kŕmením, prípadne náhradou peľu, ktorý má optimálny obsah bielkovín.

Aká včelia rodina je najvhodnejšia na produkciu včelej materskej kašičky?


Teoreticky vieme odobrať materskú kašičku od akejkoľvek včelej rodiny. Avšak pre včelárov je dôležitá efektívna a dlhodobá produkcia materskej kašičky, preto je dôležité zhodnotiť, ktorá včelia rodina je pre tento cieľ najvhodnejšia. Ideálna včelia rodina na produkciu materskej kašičky musí disponovať určitými danými vlastnosťami. Je veľmi dôležité, aby bola včelia rodina zdravá. Do včelárstva môžu patriť len zdravé včelie rodiny a to nie je len včelárova prvoradá povinnosť, ale i záujem celej včelárskej spoločnosti. Ďalej je veľmi dôležité, aby bola včelia rodin silná, aby vedela vybudovať čo najviac plodníc pre včelie matky. Následne je dôležitým faktorom dostatočný počet nakladených vajíčok a to v takom poradí, aby sa mladé včely liahli postupne. Počet včiel robotníc musí prevyšovať počet mladých včiel, kvôli tomu aby ich mohli bohato zásobiť včelou materskou kašičkou. Včelia matka musí byť staršia, pretože iba vtedy včelia rodina pociťuje, že matka kladie vajíčka s menším výkonom a práve vtedy začnú včely robotnice budovať plodnice pre včelie matky. Tento proces je veľmi významný z hľadiska produkcie včelej materskej kašičky. Včelí úľ musí obsahovať dostatok zásob medu aby boli včely podnecované na budovanie plodníc pre včelie matky. Úľ musí taktiež obsahovať hojné zásoby peľu, pretože vďaka jeho obsahu bielkovín sú mladé včely schopné vyprodukovať hojné množstvo včelej materskej kašičky.

Príprava včelej rodiny na produkciu materskej kašičky

Ak chceme dosiahnuť aby vybraná včelia rodina efektívne produkovala materskú kašičku a popri tom využila svoje danosti, musíme ju na to odborne a včas pripraviť. Už na jeseň musíme dbať na to, aby sme zabezpečili dostatočné potomstvo včiel, ktoré potom dôkladne pripravíme na prezimovanie. Na jar dopomôžeme včelej rodine k rýchlemu vývinu a to tým, že im poskytneme ideálne podmienky. Musíme dbať na to, aby sa včelia rodina po zime rýchlo zotavila a zosilnela, čo dosiahneme práve energetickým kŕmením. Na základe toho sa u včelej rodiny prejaví inštinkt rojenia sa. Správne pripravená včelia rodina je pohlavne zrelá a jej inštinkt opatrovania je na najvyššom bode. Príprava včelej rodiny na produkciu včelej materskej kašičky sa zhoduje s prípravou včelej rodiny určenej na chov včelích matiek.

Takáto včelia rodina má nasledovné charakteristické znaky :

• včely vyplnia celý obsah úľa a zdržujú sa aj pod okrajmi úľa
• včely sa zoskupujú okolo otvoru úľa
• včelia matka ihneď nakladie vajíčka do prázdnych buniek úľa
• včelia rodina buduje ďalšie plodnice

Včelia rodina s vyššie vymenovanými vlastnosťami dosiahla vrchol inštinktu rojenia sa. Takáto včelia rodina je ideálna a výborne pripravená na produkciu včelej materskej kašičky.

Energické kŕmenie počas produkcie včelej materskej kašičky

V predchádzajúcom odseku sme písali o tom, ako sa dá udržať a zvýšiť inštinkt rojenia pomocou energetického kŕmenia. Musíme povedať, že energetické kŕmenie včelej rodiny je neodmysliteľnou podmienkou pre maximálnu produkciu materskej kašičky. Pojem energetické kŕmenie poznáme v užšom a širšom slova zmysle. V širšom slova zmysle sa rozumie ako dávkovanie všetkých zložiek, ktoré má včelia rodina nedostatok a ktoré sú podmienkou pri produkcii materskej kašičky. Včelia rodina, z ktorej chceme získať určité množstvo materskej kašičky, musí mať nasledovné vlastnosti :

• musí byť silná a zdravá
• vo včelej rodine je potrebná prítomnosť staršej včelej matky
• aktívny inštinkt rojenia sa
• dostatočné množstvo lariev s prevahou mladých včiel
• dostatočné množstvo teplej vody
• zásoby medu a peľu
• priaznivé počasie


Aktivita včelej rodiny môže byť podporovaná aj vodou a to ak sa úľ nachádza na mieste s nedostatkom vody. Za energetické kŕmenie sa považuje tiež prikrmovanie včiel medom a peľom. Tento spôsob preberieme podrobnejšie.


Energetické kŕmenie povzbudzuje vo včelách inštinkt zberu potravy. Keď včely nie sú schopné uskladniť dostatočné množstvo potravy, z dôvodu jej nedostatku, je dôležité praktizovať túto metódu,. Keď včely nie sú schopné zbierať nektár, prikrmujeme ich medom, sirupom alebo navlhčeným cukrom. Keď majú nedostatok peľu, prikŕmime ich prípravkami, ktoré slúžia ako náhrada peľu.


Ako sme už spomenuli, ak potrava včiel neobsahuje peľ, teda bielkoviny, včely nie sú schopné vyprodukovať dostatok materskej kašičky. Nedostatok peľu taktiež spôsobuje nedostatočné vyvinutie hltanových žliaz u mladých včiel. Je evidentné, že jedine peľ obsahuje bielkoviny potrebné ku produkcii materskej kašičky. Práve pre je energetické kŕmenie kombinované. To znamená, že včelej rodine poskytneme potravu,ktorá obsahuje dostatočné množstvo peľu alebo náhrady peľu. Prednosťou kŕmenia medom je, že fakt, že samotný med obsahuje aj peľ.


Kvôli úspornosti sa však medom kŕmi iba v ojedinelých prípadoch, napríklad keď je v úli med nižšej kvality. Na energetické kŕmenie sa zvyčajne používa roztok cukru a vody, do ktorého pridáme náhradu peľu. Dobré výsledky pri produkcii materskej kašičky sa dajú dosiahnuť aj prikrmovaním so sirupom, ku ktorému pridáme aj penovú vrstvu medu. Práve táto penová vrstva má vysoký obsah peľu, ktorý napomáha ku produkcii materskej kašičky. Podobný výsledok môžeme dosiahnuť aj vtedy, keď do cukrového roztoku nalejeme vodu, v ktorej sme vymyli vrchnák nádoby od medu. Na vrchnák nádoby od medu sa totižto uloží veľa peľu. Samozrejme pre prikrmovanie je najlepší prírodný peľ. Ten včelári získavajú z kvetov rôznych rastlín a stromov. Pokiaľ sa v danom období nenachádza dostatok peľu v prírode, na prikrmovanie včiel sa používajú prípravky, ktoré peľ nahrádzajú. Takýmto prípravkom je napríklad aj sójová múka alebo Tebi droždie.


Výhodou prikrmovania cukrovým cestom, alebo cukrovo medovým cestom je aj to, že je v tuhej forme a stačí ak ho umiestnime len na vrch úľa. Na prikrmovanie cukrovým sirupom sa používa špeciálne kŕmidlo. Poznáme viac druhov kŕmidiel, no najčastejšie používaným je kŕmitkový nadstavok, ktorý je pripevnený na vonkajšiu stranu vchodu úľa.


Ďalšou výhodou prikrmovania cukrovým cestom je jeho dlhodobosť, nakoľko ho včely môžu konzumovať neustále. Účinok prikrmovania cukrovým sirupom nie je stály, nakoľko sú ho včely schopné rýchlo skonzumovať. Z tohto dôvodu je potrebné prikrmovať včely 3-krát denne a to s množstvom 2 až 3dcl cukrového sirupu. V prípade, že ich prikŕmime iba raz denne, použime aspoň pol litra cukrového sirupu. Veľa včelárov tvrdí, že prikŕmenie cukrovým sirupom v malých dávkach každý tretí deň je efektívnejšie. Najideálnejším riešením prikrmovania sirupom je prikrmovanie pomocou kvapkátka, ktoré poskytuje rovnomerné dávky sirupu, čím dosiahneme trvácnejší účinok. Prikrmovanie si však nesmieme zmýliť so samotným kŕmením vo veľkých dávkach, inak bude výsledok produkcie včelej materskej kašičky presným opakom našich očakávaní.


Teraz už vieme, že ak chceme dosiahnuť zvýšenie produkcie materskej kašičky, musíme použiť energetické prikrmovanie. No ak chceme aby bolo ešte aj samotné prikrmovanie efektívnejšie, môžeme pridať viac vitamínov do energetickej zmesi. Za týmto účelom sa pridáva kyselina pantothenová, ktorá má priaznivý účinok na nervový a žľazový systém včiel. Tiež je zvykom pridávať pivovarské kvasnice alebo pekárske droždie.

Nasledujúce zmesi dosahujú najlepší efekt

Cukrové cesto na Ratnerov spôsob - zloženie: 2kg cukru, 0,5kg odtučneného sušeného mlieka a 1kg medu. Cukor a odtučnené sušené mlieko dôkladne zmiešame a následne nalejeme do zohriateho medu (teplota medu nesmie presahovať 40 C°) a miešame dokým nedostaneme pevnú hmotu. Cukrový roztok s droždím - zloženie: 0,5kg cukru (môžme použiť taktiež med) rozmiešame v 1l vriacej vody (keď použijeme med tak voda nesmie vrieť), rozmiešame 50g droždia s 3 - 4 kávovými lyžičkami cukru a následne pridáme do cukrovej vody. Následne túto zmes privedieme znova do bodu varu: po vychladnutí ju dáme včelám. Denná dávka tejto prikrmovacej zmesi sa odporúča chystať vždy čerstvá, pretože sa môže stať, že pri uskladnení skysne. Cukrový roztok obohatený o živú kultúru z pivovarských kvasníc - zloženie : 1kg cukru zmiešame s 0,5l tekutých pivovarských kvasníc a následne privedieme do bodu varu. Keď táto zmes vychladne, primiešame k nej ďalších 0,5l tekutých pivovarských kvasníc. Cukrový roztok z pivovarských kvasníc bez živej kultúry - zloženie: 1kg cukru zmiešame s 1l tekutých pivovarských kvasníc, privedieme do bodu varu a po vychladnutí ním môžeme nakŕmiť včely.

K spomínaným receptom kŕmiacich zmesí môžeme použiť bežne používané droždie alebo pivovarské kvasnice. Pivovarské kvasnice v suchej forme možno kúpiť v lekárni a v tekutej forme ich dostať v pivovaroch. Hltanové žľazy včiel ako jediné produkujú včeliu materskú kašičku, preto je dôležité prikrmovať včely takou zmesou, ktorá ich stimuluje čo najlepšie. Zamaraev dokázal, že rôzne zmesi energetického prikrmovania odlišne ovplyvňujú množstvo plodníc a v nich aj množstvo včelej materskej kašičky. Ďalej zistil, že včely ktoré sú energeticky prikrmované cukrovým roztokom budujú o 300% viac plodníc a tie, čo sú prikrmované sirupom o 550% v porovnaní so včelami, ktoré neboli prikrmované nijakou zmesou. Množstvo plodníc a ich obsah včelej materskej kašičky bol tiež výrazne väčší u včelích rodín, ktoré boli prikrmované. Na základe vymenovaných faktov môžeme tvrdiť, že energetické kŕmenie vplýva na počet včelích plodísk a tiež na množstvo materskej kašičke v nej.

Iní výskumníci dokázali, že kŕmna zmes s obsahom vitamínov B, C a hydrolyzovanej mliečnej bielkoviny podporuje rozmnožovanie včiel o 20 až 30% a produkciu materskej kašičky až o 200 - 250%. Tieto zložky totižto podporujú vývin hltanovej žľazy včiel, výsledkom čoho je vysoká produkcia materskej kašičky. Bek a Viver svojimi výskumami dokázali, že prídavok kyseliny pantothenovej do potravy včiel taktiež podporuje rozmnožovanie a produkciu včelej materskej kašičky. Práve kvôli tomuto dôvodu sa dá vysvetliť výborný efekt pivovarských kvasiniek ako súčasť zmesi na prikrmovanie.

Naši včelári používajú na prikrmovanie včiel mnoho kombinovaných cukrových ciest, ktoré sa skladajú z rôznych zložiek. Najpoužívanejšie cukrové cesto sa nazýva cukrové cesto Osického. Recept tohto cesta je nasledovný : 4kg práškového cukru, 2kg Tebi sladidla, 2kg odtučneného sušeného mlieka a 18kg medu (zohriaty na 60 C°). Toto množstvo ingrediencií je určené na výrobu zmesi na prikrmovanie pre 10 včelích rodín.

Včelár Osický používa tento druh cukrového cesta už od roku 1961. Tento druh cesta sa odporúča v 8mm vrstve zabaliť do celofánu a rozmiestniť medzi včelie hniezdo a medové komory.

Poznámka : V tomto odseku sme sa snažili vysvetliť podstatu používania energetického prikrmovania včiel, pretože bez neho je nemožné dosiahnuť veľkú produkciu včelej materskej kašičky.

Príprava chovných včelstiev

Pod pojmom chovné včelstvá rozumieme nakladené vajíčka a najmladšie larvy, ktoré sa z nich vyliahnu a sú následne použité na chov včelích matiek. Tento pojem môžeme použiť aj pre chov včelstva na produkciu včelej materskej . Jediný rozdiel je ten, že dané chovné včelstvo je použité na produkciu materskej kašičky.


Na produkciu včelej materskej kašičky sú najvhodnejšie včely, 1 až 24 hodín po vyliahnutí. Včela nemôže byť staršia ako jeden deň. Ako chovné včelstvo pre tento cieľ sú používané včelie robotnice. Vek včiel vieme určiť z ich tvaru tela a farbou nimi vyprodukovanej včelej materskej kašičky.


Práve vyliahnutá včelia robotnica je približne 1,6mm dlhá a zmestí sa do bunky v priemere 1mm. Jej telo je priehľadné a je uložená v tekutine na spodku bunky. Voľným okom ju takmer nevieme spozorovať, nakoľko vyzerá ako malá kvapka. Najprv začne larva hrubnúť v oblasti hlavy, na konci prvého dňa od vyliahnutia sa táto oblasť zúži a naopak brušná časť zhrubne. Vtedy dĺžka larvy dosahuje 2,5mm a jej telo už nie je natoľko priehľadné. Na konci druhého dňa jej dĺžka dosahuje už 6mm. V tomto období vieme spozorovať telo larvy v bunke ako polkruh. Po troch a viacerých dňoch tvoria larvy bunke už celý uzavretý kruh a vypĺňajú celý obsah bunky.


Je vhodnejšie odobrať včeliu materskú kašičku od bunky alebo od larvy? Ako ste sa už mohli dočítať, na produkciu včeliu materskej kašičky sú najvhodnejšie jednodňové larvy, avšak sú situácie, keď včelári použijú na tento cieľ aj včelie vajíčka. Oba tieto spôsoby majú pozitíva aj negatíva. Jedinou výhodou odobratia včelej materskej kašičky od vajíčka je tá, že vek vajíčka vieme s istotou určiť, čo v prípade larvy nie je pravda.


Nevýhody odberu včelej materskej kašičky od vajíčok sú:

• Včelia rodina stavia spravidla pre vajíčka menej buniek na chov matiek.
• Na základe veku vajíčok sa produkcia včelej materskej kašičky predlžuje.

Ako vieme získať chovné včelstvo, ktoré má vhodný vek na odobratie včelej materskej kašičky?


Spôsoby, ktorými vieme získať chovné včelstvo, ktoré má vhodný vek na odobratie včelej materskej kašičky sa dajú rozdeliť do dvoch skupín. Do prvej skupiny patrí výber chovných jednotiek bez oplodňovacích jednotiek. Druhým spôsobom je výber chovných jednotiek v oplodňovacích jednotkách. Podrobný opis oplodňovacích jednotiek získate v sekcií potrebné pomôcky ku produkcií včelej materskej kašičky.

Získavanie chovných jednotiek bez oplodňovacích jednotiek


Včelí plást vložíme do medzi plásty určené na chov trúdov. Najčastejšie sa dávajú uprostred úľa. Chovným včelstvom nazývame včely, ktoré sa starajú o vajíčka a larvy. Ak chceme odobrať včeliu materskú kašičku od trojdňových vajíčok, vložený plást vyberieme od chovného včelstva o tri dni. No ak chceme odobrať materskú kašičku od jednodňových lariev, tak z úľa vyberieme plásty o 4 dni.


Nevýhoda tejto metódy je, že nevieme zaručiť, aby včelia matka kládla vajíčka na danom pláste. Ak chceme dosiahnuť, aby včelia matka kládla vajíčka na danom pláste, musíme tento plást deň dopredu vložiť do medovej komory inej včelej rodiny. Plást sa tu nielen ohreje, ale tiež získa pach včelej rodiny. Ak následne vložíme plást do úľa chovného včelstva, je viac než pravdepodobné, že doň matka vajíčka nakladie. Avšak aj napriek tomu nám tento spôsob získavania chovných jednotiek nezaručuje taký úspech ako, získavanie chovných jednotiek v oplodňovacích jednotkách.

Získavanie chovných jednotiek v oplodňovacích jednotkách

Oplodňovacie jednotky sú vhodné pre produkciu včelej materskej kašičky, nakoľko vieme s presnosťou určiť ich vek. S oplodňovacími jednotkami pracujeme nasledovne:


Najprv nájdeme včeliu matku a vložíme ju do zápalkovej škatuľky a pripravíme ju na vloženie do oplodňovacej jednotky. Ak sme pred tým označili včeliu matku, tento proces bude jednoduchší. Do oplodňovacej jednotky opatrne nahrnieme mladé včely z dvoch až troch plástov. Ďalej umiestnime do oplodňovacej jednotky prázdny plást (viď. V C sekcií aké „Plásty používame na produkciu materskej kašičky"). Pripravenú matku opatrne premiestnime zo zápalkovej škatuľky do oplodňovacej jednotky, kde ju zatvoríme.


Nasledujúci deň vyberieme plást z oplodňovacej jednotky. Medzitým už včelia matka nakládla do plástu vajíčka a my vieme, že vajíčka sú jednodňové. Je dobré si na vrch oplodňovacích jednotiek napísať dátum oplodnenia, alebo si ich očíslovať. Plást dočasne umiestnime do chovných úľov. Do oplodňovacích jednotiek znova nahrnieme mladé včely z jedného až dvoch plástov a opäť vložíme nový plást. Z oplodneného plástu chovného úľa premiestnime matku do oplodňovacej jednotky, kde ju zavrieme. Z chovného úľa vyberieme plást s nakladenými vajíčkami a umiestnime ho do medovej komory včelej rodiny. Neskôr sa do medových komôr premiestnia aj ostatné oplodňovacie jednotky. Tým pádom môžeme povedať, že sme zabezpečili zásoby oplodňovacích jednotiek, pričom poznáme najdôležitejší faktor- ich vek.


Jednu stranu plástu pritlačíme na oplodňovaciu jednotku tak, aby k nej nemala prístup včelia matka. Tento spôsob je v praxi najjednoduchší. Na základe výskumov môžeme povedať, že chovné jednotky odlišného veku na jednom mieste produkujú menej včelej materskej kašičky ako keď použijeme chovné jednotky rovnakého veku. To znamená, že produkcia včelej materskej kašičky je vyššia pre chovné jednotky rovnakého veku.

Princípy zaobchádzania s chovnými jednotkami

Keď vkladáme chovnú jednotku na oplodňovacom pláste ku včelej rodine, je veľmi dôležité, aby sme to robili v čistom prostredí a s čistými rukami, nakoľko je potrebné aby včelia rodina prijala oplodnený plást a aby na ňom vybudovala čo najviac buniek. Pred manipuláciou s chovnými jednotkami je potrebné aby sme si umyli ruky a nepoužívali kadidlo, aby sme na chovné jednotky nepreniesli nežiadúce pachy. Pri tejto práci je taktiež prísny zákaz fajčenia, nakoľko by sa nikotín mohol vsiaknuť do oplodňovacích jednotiek.

S oplodňovacími jednotkami pracujeme na čistom a vzdušnom mieste, nikdy nie na mieste, kde sa dá cítiť naftalín, petroleum, naftu a podobne. Oplodňovacie jednotky sú veľmi citlivé a tak s nimi treba zaobchádzať opatrne. Tej strany plástu, na ktorej sú umiestnené oplodňovacie jednotky sa nesmieme dotýkať. Taktiež ho musíme ochrániť pred natriasaním a práve preto sa počas jeho vyberania z úľa nesmú včely otriasť, len jemne zhrnúť. Pri práci dáme pozor aby oplodňovacie jednotky nepopadali na zem. Táto ostražitosť je dôležitá najmä vtedy, keď pracujeme s larvami.

Naopak vajíčka nie sú natoľko citlivé na meniacu sa teplotu a ani na otrasy. Tento fakt môžeme v náš prospech využiť najmä vtedy, keď musíme preniesť oplodňovacie jednotky z jedného miesta na druhé. Keď sa chovné jednotky nachádzajú na staršom pláste, jeho bunky je potrebné skrátiť. S ostrým a ohriatym nožom odstránime 1/3 alebo polovicu z nich. Toto skracovanie je dôležité, nakoľko ním vieme významne uľahčiť prácu včelám, ktoré premieňajú robotnícke bunky na materské. Bunky nie je potrebné skracovať, ak získavame chovné jednotky z nasledujúcich plástov:

• Panenský plást
• Napoly vybudovaný plást
• Čerstvo vybudovaný plást

Nôž, pomocou ktorého skracujeme bunky na plástoch ohrievame v horúcej vode. Priame ohrievanie noža lampou alebo sviečkou sa neodporúča. Týmto spôsobom by sme mohli nôž ľahko prehriať, čím by sme chovné jednotky poškodili a bunky by sa spálili. Nôž by tiež dostal pach vosku. Horúci nôž môže nielen poškodiť bunky ale jeho teplota môže byť škodlivá aj na chovné jednotky. Ohrievanie noža nad plameňom môže spôsobiť, že čepeľ noža bude zadymená. Dym sa tak môže preniesť z noža na chovné jednotky, čo ovplyvní počet materských buniek. Tým pádom môže nepriaznivo účinkovať na produkciu materskej kašičky. S chovnou jednotkou musíme zaobchádzať rýchlo ale opatrne. Všetky potrebné pomôcky si pripravte vopred.

Pokračovanie: 2. kapitola

 
Frissítse böngészőjét! Download